Čo treba vedieť o plesniach
Teplé a vlhké prostredie je pre šírenie plesní ideálne. Ohrození ste vtedy, keď sa vydáte na verejné kúpaliská, jazerá, prírodné nádrže či rôzne športoviská. Čím teplejšia voda a čím vyššia koncentrácia ľudí, tým vyššia pravdepodobnosť, že sa na mieste nachádza aj pleseň. Prírodné vodné plochy sú v tomto prípade lepšou voľbou, ale treba zvážiť aj ostatné riziká – môžu obsahovať rôzne škodlivé mikroorganizmy a sinice.
Existujú rôzne druhy plesní, húb a kvasiniek, ktoré sú príčinou ochorení rôznych častí kože, nechtov, vlasov a slizníc. U niekoho môžu vyvolať dokonca zápaly močových ciest alebo pohlavných orgánov.
Najčastejším pôvodcom plesňových a hubových ochorení je kvasinka Candida albicans, ktorá spôsobuje kandidózy alebo vláknitá huba Aspergillus fumigatus, ktorá spôsobuje aspergilózy. Plesňové ochorenie nôh spôsobujú najčastejšie dermatofyty – hubovité mikroorganizmy, ktoré sa vyskytujú vo vrchných častiach pokožky.
Medzi najviac ohrozené skupiny patria všeobecne ľudia s oslabenou imunitou, seniori, ľudia s poruchami prekrvenia dolných končatín, športovci (tzv. atletická noha) či všeobecne ľudia pracujúci dlhé hodiny v nepriedušnej uzavretej obuvi. Dôležitý je aj stav vašej pokožky – pre plesne je lákavejšia mäkká pokožka, napríklad premočená z vody. Naopak, pleseň väčšinou obchádza deti – vďaka rýchlemu rastu nechtov má nižšiu šancu sa usadiť.
Pri zmienke o plesniach však okrem rizík nachádzajúcich sa vonku treba spomenúť aj vnútorné prostredie. Vlhké nevetrané priestory sú pre plesne rajom. Nepríjemné ochorenie môžete chytiť napríklad v sprchách vo fitnescentrách, v prezliekarňach na plavárni, vo wellness centrách, v hoteloch či dokonca u seba doma.
Prečo sú škodlivé
Pleseň na koži sa prejavuje svrbením, začervenaním alebo zožltnutím. Následne sa koža olupuje a môže prípadne aj mokvať. Navyše môže zasiahnuť aj celé plochy chodidiel, členky či nechty. Po napadnutí nechty zhrubnú, zožltnú a postupne sa môžu oddeľovať od lôžka. Plesne v byte môžu spôsobiť dýchacie a iné ťažkosti.
Ako zabrániť infekcii plesňou
Základ je mať suché nohy. Kde nie je vlhkosť, tam nie je ani pleseň. Vyvarujte sa aj chodeniu naboso, radšej si dajte ponožky, ktoré je odporúčané meniť vždy, keď sa vám v nich spotí noha. Hoci aj viackrát denne. Po umytí nôh je potrebné vysušiť aj medzery medzi prstami. Pri návšteve verejných spŕch, kúpalísk či plavární sú najlepšou voľbou gumené papuče a vo fitnescentrách sa odporúča používať uterák pri každom stroji. Po tom, ako vyjdete na kúpalisku z bazéna, dôkladne si utrite alebo vymeňte plavky. Pri dlhom zotrvaní v mokrom oblečení hrozí riziko infekcií močových ciest a pohlavných orgánov.
Nohám prospieva aj cvičenie – čím sú lepšie prekrvené, tým sú odolnejšie. Ak má pleseň člen rodiny, odporúča sa prať jeho bielizeň zvlášť a na vyššej teplote, až kým sa nevylieči. Vybaviť by ste ho mali aj vlastným uterákom. Chôdza naboso doma sa v tomto prípade tiež neodporúča.
Metódy liečby
Najlepším prostriedkom pri predchádzaní nepríjemných plesňových/hubovitých ochorení je fungujúci imunitný systém a správne hygienické návyky. Proti premnoženiu plesní v domoch a bytoch je kľúčové aj pravidelné vetranie interiérov, pretože v suchšom prostredí sa plesne/huby šíria oveľa pomalšie.
Ak si vás toto nepríjemné ochorenie predsa len našlo, s liečbou začnite čo najskôr, aby sa nerozšírilo. Existuje mnoho antimykotických prípravkov, ktoré sú voľne dostupné v lekárni. Stačí sa poradiť s lekárnikom. Ak príznaky nezmiznú ani po aplikovaní liečby, je potrebné čo najrýchlejšie navštíviť lekára. Liečba môže trvať od niekoľkých týždňov až po niekoľko mesiacov v závislosti od rozšírenia a typu plesne.
Časté a pretrvávajúce plesňové ochorenia môžu byť aj znakom iného, vážnejšieho ochorenia. Preto by sa nemali podceňovať.
klinický imunológ, alergológ, pediater
klinický imunológ a alergológ
kožný lekár, dermatovenerológ