Pestovať či nepestovať doma?

 Pestovať či nepestovať doma?

IMUNOBLOG / 18.04.2024

Kúpiť priesady, zasadiť, okopávať a potom ešte aj pozbierať. Oplatí sa to všetko len kvôli tomu, aby ste v obchode za balenie paradajok ušetrili 2,99 Eur? Asi nie. Teda, kvôli eurám určite nie. No ak si túto otázku skúsime položiť aj z druhej strany mince, odpoveď už môže byť iná. Je ňou naše zdravie. Chcete vedieť, aký je presný rozdiel medzi paradajkou z obchodu a tou z domu?

Ako na bežiacom páse

Asi pre vás nebude žiadnym tajomstvom, ak vám povieme, že v súčasnosti si poľnohospodári pri produkcii potravín pomáhajú postrekmi. Strieka sa proti plesni, burine, škodcom... proste proti všetkému. A práve vďaka postrekom dokážu pestovatelia priniesť na pulty obchodov oveľa väčšie množstvo potravín za oveľa kratší čas.

Avšak, postreky obsahujú pesticídy. A na to, aby ich v potravinách nebolo príliš veľa, dozerá Európska únia. Je nutné uviesť, že vďaka nej máme najprísnejšie právne predpisy, čo sa týka množstva dovolených hodnôt pesticídov v ovocí a zelenine. Vďaka jej početným kontrolám nie sme vystavený konzumácii veľkého množstva škodlivých látok v potrave.


Prečo to je problém

Z jedenia potravín, ktoré obsahujú pesticídy, sa vám zo dňa na deň nestane nič. Na naše telo vplývajú skôr vtedy, ak ich v potrave prijímame dlhodobo. Environmental Protection Agency tvrdí, že zo všetkých pesticídov je až 90 % fungicídov, 60 % herbicídov a 30 % insekticídov známych ako karcinogén. Pesticídy sú aj jednou z mnohých ďalších príčin výskytu známych civilizačných chorôb. Napríklad môžu vplývať na rozvoj: obezity, cukrovky, astmy, alzheimerovej či parkinsonovej choroby.


Ak pestujete, viete, čo jete

Uvedomujeme si, že odstaviť sa od systému úplne a produkovať si všetky potraviny doma nejde. No čo by sa stalo, ak by ste si vypestovali aspoň pár sezónnych vecí sami? Alebo ich kúpili od susedy vedľa? Povieme vám to: znížili by ste množstvo pesticídov, ktoré v potrave prijmete a kleslo by riziko vzniku civilizačných chorôb.


Mentálna dovolenka

Počas hrabkania sa v pôde tiež prestanete myslieť. Pracovné excely, neuprataná domácnosť či vzťahové problémy odídu na dovolenku. Ostanete len vy a vaša fyzická práca. Hlava si oddýchne, telo dostane zdravú dávku pohybu a po dobre vykonanej práci vás zaplaví radosť z diela. Veď, vypestovať si niečo vlastnými rukami je úplne iný pocit, ako si to kúpiť v obchode, nie?


Mňam, tá chuť

Poznáte chuť domácej paradajky? Verte, že nič nie je sladšie, než vlastnoručne vypestovaná rajčina. Pretože nedozrievala týždeň v kamióne, ale prirodzene na slnku. A ešte aj preto, lebo to, o čo ste sa mesiace starali, polievali a sledovali, ako rastie, proste chutí viac. Akoby ste prvým hryzom svojmu mozgu povedali: „Hmmm, tak toto mi proste musí chutiť, aj keby kamióny paradajok z neba padali.“


Aj na balkóne

Urobili sme vám chuť na domácu paradajku, ale nemáte záhradku? Nevadí. V súčasnosti vygúglite mnoho tipov o tom, ako základné sezónne potraviny dopestovať aj na balkóne, či za oknom bytu. Veď, obzrite sa navôkol, koľko ľudí už muškáty postupne vymieňa za paradajky, papriky či uhorky. 

Idete do toho s nami? Tak šup-šup do obchodu a hurá na sadenie.

Držíme vám palce a prajeme dobrú chuť!


Späť na zoznam blogov

Odborné poradenstvo

  • prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA, FAAAAI

    klinický imunológ, alergológ, pediater

  • MUDr. Zuzana Rennerová, PhD., MBA

    klinický imunológ a alergológ

  • MUDr. Vladimír Flimer

    kožný lekár, dermatovenerológ

Sledujte náš facebook logo a instagram logo kde nájdete všetko o imunite.