Imunita a lymfatický systém

IMUNOBLOG / 12.03.2019

Lymfatický systém je zložený z lymfatických ciev, cez ktoré tečie lymfa, a z lymfatického tkaniva. Z tohto špecifického druhu tkaniva sú vytvorené všetky lymfatické orgány. Rozoznávame tzv. centrálne (thymus a kostná dreň) a periférne lymfatické orgány (slezina, lymfatické uzliny a ďalšie). Lymfatické tkanivo sa skladá z buniek-lymfocytov, plazmatických buniek a makrofágov, pričom obe patria aj k základným stavebným prvkom našej imunity.

Vzťah imunitného a lymfatického systému

Kľúčovou funkciou lymfatického systému je jeho pôsobenie v rámci imunitného systému. Vytvára ideálne prostredie pre tvorbu a dozrievanie lymfocytov. Na tomto procese sa podieľajú tak thymus (tzv. detská žľaza), ktorý je funkčný už od narodenia, ale napríklad aj lymfatické uzliny, ktoré fungujú ako filter pretekajúcej lymfy, ničiaci baktérie, vírusy aj poškodené bunky.

Z hľadiska fungovania imunity je dôležité, že v tomto procese vznikajú B-lymfocyty, ktoré sa následne menia na protilátky nazývané špecifické imunoglobulíny. V lymfatických uzlinách sa vyskytujú aj tzv. pamäťové bunky, ktoré pri stretnutí s vhodným antigénom dokážu vyvolať imunitnú odpoveď. A v neposlednom rade tu nájdeme aj T-lymfocyty, ktoré priamo zneškodňujú nebezpečné bunky.

Kedy signalizuje lymfatický systém zdravotné problémy?

Lymfatický systém nájdeme v podstate v celom ľudskom organizme, počnúc črevami a žalúdkom, cez krčné mandle až po slezinu. Lymfatické uzliny sú rozmiestnené po celom tele na kľúčových miestach, čo umožňuje systému sledovať rodiace sa zdravotné problémy. Prvým znakom býva zväčšenie podkožných lymfatických uzlín až tak, že sú hmatateľné. Toto zväčšenie môže mať na svedomí banálna infekcia, ale aj závažné onkologické ochorenie.

Ak máme bolestivé uzliny počas niekoľkých dní, netreba podliehať obavám. Ide o bežnú reakciu lymfatického systému na infekciu. V prípade nebolestivého zväčšenia, ktoré trvá dlhšiu dobu, by sme už mali zostriť pozornosť. Na objasnenie veľkosti a množstva zväčšených uzlín na krku, v slabinách alebo v podpazuší následne slúži ultrazvukové vyšetrenie a ďalšia diagnostika. Pri podozrení na  závažnejšie ochorenie možno definitívnu diagnózu stanoviť len histologickým vyšetrením po chirurgickom odbere uzliny.

Kostná dreň, slezina a imunitný systém

Zaujímavou súčasťou lymfatického systému je tkanivo nazývané kostná dreň. Nájdeme ho priamo v štruktúre niektorých veľkých kostí. Zohráva veľkú rolu pri tvorbe červených a bielych krviniek a krvných doštičiek. Krvinky sú pritom zásadné pre fungovanie imunitného systému. Napríklad tzv. B-lymfocyty, vznikajúce v kostnej dreni, vytvárajú obranné látky proti baktériám.

Inú funkciu má v lymfatickom systéme slezina – je jedným z hlavných filtrov krvi. V prípade, ak je slezina zdravá, je skrytá hlboko v tele, avšak počas ochorenia zvykne narásť až tak, že ju vieme nahmatať. V rámci filtrovania krvi slezina likviduje červené krvinky, aj ďalšie abnormálne telieska, plávajúce v krvi. Pomáha tak nášmu organizmu zbaviť sa škodlivých baktérií.

Prejavy lymfatického systému by sme nemali podceňovať, keďže môžu signalizovať aj vážne choroby, napríklad lymfóm. Ak kdekoľvek na tele nájdeme napríklad zväčšenú lymfatickú uzlinu či krčné mandle, a to bez zjavnej súvislosti s predchádzajúcou infekciou, je lepšie navštíviť lekára a nechať sa dôkladne vyšetriť. Včasná diagnostika a správna liečba zvyšuje šance pacientov na vyliečenie v prípade, ak by išlo o vážnejšie ochorenie.