Za vinníka alergie na domáce zvieratá sa často nesprávne považuje srsť. V skutočnosti sa alergény, spúšťajúce alergickú reakciu, nachádzajú v zvieracích slinách, v odumretom povrchu kože a v moči. Zviera si olíže srsť a cez ňu sa alergény poľahky dostanú na človeka. Keďže alergizujúce častice zo zvierat sú mikroskopické, ľahko sa prenášajú aj vzduchom a dostanú do dýchacích ciest.
Navyše, domáce zvieratá mávajú šupinatú kožu, ktorá zvykne trpieť ekzémami a tvorbou lupín. Tie môžu rovnako pôsobiť na človeka alergicky. Preto nie je prekvapením, že aj bezsrsrté plemená mačiek a psov dokážu spôsobovať tieto problémy. A aby toho nebolo dosť, zviera môže priniesť domov na svojej srsti aj spóry plesní a iné vonkajšie alergény.
Na prvom mieste sú mačky. Nasledujú psy, najmä pre ich rozšírenosť. V podstate ale každé zviera dokáže u človeka vyvolať alergickú reakciu. Perie papagájov a všeobecne vtákov je tiež častou príčinou alergických reakcií. U menších malých zvierat ako myši, pieskomily a morčatá, je zas najsilnejším alergénom moč. Ten prenikne napríklad do gauču či postele a po uschnutí sa alergény z neho šíria vzduchom.
Väčšina ľudí s alergiou na mačku reaguje na proteín na mačacej koži s názvom Fel d 1. Na rozdiel od iných proteínov jeho molekuly majú špecifickú veľkosť a tvar, ktoré uľahčujú prienik do dýchacích ciest. Fel d 1 proteín je tiež veľmi lepkavý, ľahko priľne a dlho zostáva na ľudskej koži a oblečení. Bol dokonca nájdený aj na miestach, kde nežijú žiadne mačky – napríklad v Arktíde. Zaujímavosťou je, že kocúr produkuje viac tohto proteínu než samica.
Ide o druhú najčastejšiu príčinu alergických reakcií u ľudí. Odhaduje sa, že 10 % až 15 % z celej populácie môže byť alergických na zvieratá. Na najčastejšiu alergiu na mačacie proteíny reaguje jedno zo siedmich detí vo veku 6 až 19 rokov. Na pozore sa musia mať nielen alergici, ale aj astmatici. Asi 1 z 2 dospelých ľudí s astmou má v tomto ochorení alergickú zložku, a teda aj alergie na zvieratá.
Športujeme s astmou alebo alergiouPríznaky alergie sa objavia pomerne rýchlo po kontakte so zvieraťom. Taktiež môžu pretrvávať dlho po prerušení kontaktu so zvieraťom. Alergény totiž zostávajú vo vzduchu, na nábytku alebo odeve. K typickým prejavom alergie patrí:
U astmatikov môžu domáci maznáčikovia vyvolať symptómy ako sipot, ťažkosti s dýchaním alebo tieseň na hrudi.
Najlepším spôsobom, ako diagnostikovať toto ochorenie je pri uvedených príznakoch navštíviť alergiológa-imunológa a nechať si spraviť test.
Antihistaminiká a ďalšie protialergické liečivá môžu pomôcť zmierniť symptómy, najmä v prípade slabšej alergie. Avšak nie sú v tomto prípade ideálne na dlhodobú liečbu. Ak vám lekár potvrdí zvieraciu alergiu, skonzultujte s ním ďalší postup. Pravdepodobne vám pri silnej alergii odporučí nájsť pre zvieratko nový domov, keďže pravidelné vystavenie voči alergénom môže viesť k vzniku astmy. Pri slabšej a stredne silnej alergii zas odporučí absolvovať špecifickú imunoterapiu.
Ide o podávanie alergénu v malých množstvách injekciou, čo sa ukazuje ako pomerne efektívna forma dlhodobej liečby. Dávka alergénu sa v pravidelných intervaloch zvyšuje (zvyčajne týždne až mesiace). Nevýhodou imunoterapie je ale časová náročnosť a istá miera zdravotného rizika. Samozrejme máme k dispozícii aj ďalšie – pomocné – spôsoby, ako minimalizovať príznaky alergie na domácu zver:
Podľa štúdie zverejnenej v časopise Clinical & Experimental Allergy vystavovanie dojčiat domácim zvieratám počas prvého roka ich života zvyšuje potenciálnu ochranu pred budúcimi alergiami. U dojčiat, ktoré žili v domácnostiach s mačkami je riziko budúcich alergií znížené asi o 48 % oproti bežnej populácii. Nejde ale o konečné závery, výskum musí pokračovať.
klinický imunológ, alergológ, pediater
klinický imunológ a alergológ
kožný lekár, dermatovenerológ