Čo je bežná chorobnosť dieťaťa?

prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA, FAAAAI / 27.08.2013

Ochorenia dýchacieho systému patria medzi najčastejšie choroby detského veku. Až 6 - 10 % detí pred dovŕšením 6. roku trpí na opakované infekcie dýchacích ciest, pričom rozoznávame dva vrcholy ich výskytu:

• vek 6 – 12 mesiacov – dieťa spotrebovalo ochranné protilátky, ktoré získalo od matky pred narodením a ešte sa plne nerozvinula tvorba jeho vlastných protilátok
• zaradenie dieťaťa do detského kolektívu (škôlka, škola) – vysoké vystavenie voči rôznym infekčným ochoreniam od detí v kolektíve.

Deti do 5 rokov sú postihnuté predovšetkým vírusovými infekciami, v školskom veku sa začne zvyšovať výskyt infekcií bakteriálnych.

Veľmi často sa v praxi stretávame s recidivujúcimi (opakovanými) infekciami dýchacích ciest. Prevažujú najmä ochorenia horných ciest dýchacích (nosové a prínosové dutiny, stredné ucho, zápaly mandlí, zápaly hrtana) asi u 10 - 30 % detí pozorujeme aj zápaly horných dýchacích ciest.

Opakované, ale ľahké infekcie najmä horných dýchacích ciest (napr. nádcha) sú v detskom veku fyziologické (bežné) a u veľkej časti detí nie je potrebné ďalšie intenzívne vyšetrovanie dieťaťa.

De Martino et al. 1989; Galli et al. 1991; De Vries 2001; Woroniecka et al. 2000

Oveľa dôležitejšie, ako samotná frekvencia infekcií dýchacích ciest je:

• charakter týchto infekcií – vážnejšie sú tie, ktoré sú sprevádzané pretrvávajúcou vysokou teplotou a zhoršením celkového stavu dieťaťa
• trvanie – vážnejšie sú tie, ktoré trvajú viac dní a len pomaly dochádza k zlepšeniu klinického obrazu
• odpoveď na antibiotiká a ostatnú symptomatickú liečbu – vážnejšie sú väčšinou tie, ktoré zle reagujú na podávanú liečbu a aj napriek podávaniu antibiotika nedochádza k ústupu ťažkostí
• druh vyvolávajúceho mikroorganizmu – vážnejší je nález nezvyčajných baktérií, prípadne mikroorganizmov, ktoré u dieťaťa s dobre fungujúcim imunitným systémom nie sú schopné vyvolať ochorenie
• vznik komplikácií – napr. chronický zápal prínosných dutín, perforácia bubienka pri zápale stredoušia.

V prípade, ak sú infekcie vážnejšie, môžu u malej časti pacientov signalizovať poruchu imunity. Na obávané vrodené poruchy imunity väčšinou trpí len veľmi malé percento detí s opakovanými infekciami dýchacích ciest a u väčšiny detí naopak obyčajne nenájdeme žiadne iné vážnejšie ochorenia či výraznejšie odchýlky v parametroch imunitného systému.

Vyšetrenie pediatrom a následne detským imunológom je potrebné pri týchto varovných príznakoch:

• 8 a viac infekcií dýchacieho systému v priebehu 12 mesiacov
• 2 a viac zápalov pľúc za 12 mesiacov
• 2 a viac ťažkých/komplikovaných zápalov prínosových dutín za 12 mesiacov
• 2 a viac ťažkých infekcií v anamnéze (napr. zápal mozgových blán, sepsa)
• rozsiahle kvasinkové ochorenia kože a slizníc u detí starších ako 1 rok
• opakované hlboké infekcie kože a mäkkých tkanív
• neprospievanie, chronická hnačka
• výskyt vrodenej poruchy v rodine

Krejsek, J., Kopecký, O. Klinická imunologie. Hradec Králové; Nucleus HK, 2004. 941 s