Alergia na domáce zvieratá

MUDr. Zuzana Rennerová, PhD., MBA / 27.05.2019

Často sa stretávam s tým, že pacienti s alergiou na domáce zvieratá si nechcú priznať, že zdravotné ťažkosti, ktoré majú, im spôsobuje ich domáci miláčik. Určite nie je ľahké dať takéto zviera z domu preč, preto sa niektorí pacienti rozhodnú byť radšej na trvalej protialergickej liečbe. Avšak ani takáto liečba nemusí byť vždy účinná, zvlášť v prípade dlhotrvajúceho kontaktu so zvieraťom. Pacienti často argumentujú tým, že sa dočítali, že kontakt so zvieraťom bráni vzniku alergie a určite si na to časom zvyknú.

Ako to teda v skutočnosti je? Treba dať domáce zviera preč alebo nie? Je pravda, že niektorí vedci zaoberajúci sa výskumom v oblasti prevencie alergických ochorení zistili, že mať doma psa alebo mačku ešte pred narodením dieťaťa a v jeho prvých mesiacoch života môže znížiť riziko vzniku alergie. Nie všetky sledovania však dospeli k týmto záverom. Výsledky takýchto štúdií zatiaľ nie sú jednoznačné. To vedie k tomu, že dnes možno nájsť na internete veľké množstvo rozporuplných názorov a ani v odborných kruhoch nie je jednoznačná odpoveď. V každom prípade v súčasnosti prevláda názor, že nie je potrebné preventívne zviera z domu eliminovať už predtým, ako sa dieťa narodí, či v prvom roku života.

Iná je situácia, ak má dieťa alebo dospelý pacient už prítomné prejavy alergie a potvrdí sa alergia na domáce zvieratá (najčastejšie na mačku alebo psa). Najčastejšími prejavmi sú neustála vodová nádcha, kýchanie, svrbenie a slzenie očí, ale aj záchvatovitý dusivý kašeľ a sťažené dýchanie. V takom prípade neustála prítomnosť alergénov v domácom prostredí prejavy alergie výrazne zhoršuje. Tu je bežná antialergická liečba často neúčinná a je potrebné neustále zvyšovať dávky liekov alebo ich vzájomne kombinovať. Pritom eliminácia alergénu z domáceho prostredia by jednoznačne výrazne zlepšila klinický stav pacienta. Eliminácia musí byť dlhodobá, alergény domácich zvierat ostávajú v prostredí ešte dlhú dobu po tom, čo sa tam už domáce zviera nenachádza. Preto odovzdanie zvieratka na víkend napríklad starým rodičom na zlepšenie prejavov väčšinou nefunguje.

Ak sa teda prejavy alergie na domáce zvieratá u pacienta už vyskytujú, je najlepším riešením nevystavovať sa kontaktu s týmito zvieratami. Je potrebné si uvedomiť, že pacient alergický na jedno domáce zviera má 14x vyššiu pravdepodobnosť výskytu alergie aj na iné domáce zviera (táto skrížená reakcia sa týka cicavcov). Preto nahradiť napr. psa zajacom nie je riešenie.

Čo sa týka možného preventívneho pôsobenia domácich zvierat na vznik alergie v rodine, v ktorej nie sú alergici na domáce zvieratá, je možné ich doma mať, ale či týmto kontaktom dokážeme zabrániť vývoju alergie v budúcnosti, nie je celkom isté.