Vitamín D - jeho význam od narodenia až po dospelosť

IMUNOBLOG / 10.06.2021

Máme pred sebou vytúžené dni plné slnka a dovolenkovej sezóny a s nimi aj jedinečnú príležitosť na oddych, regeneráciu a doplnenie dôležitých vitamínov priamo z darov matky prírody. Za posledný rok sme všetci usilovne pracovali na posilnení imunity. Poslušne sme načúvali odporúčaniam lekárov a odborníkov, ktorí medzi prostriedky účinnej prevencie stavali aj dostatočný príjem vitamínu D.

Dominantou leta sú práve hrejivé lúče, ktoré sú okrem dobrej nálady aj bohatým zdrojom „déčka“. Ten sa tvorí v koži pôsobením slnečných UV-B lúčov, a poznáme ho aj pod názvom slnečný vitamín. Rozlišujeme dva druhy vitamínu D, a to D2 (ergokalciferol), ktorý je rastlinného pôvodu a D3 (cholekalciferol), ktorý je živočíšneho pôvodu. Práve ten sa tvorí v našom tele pôsobením slnečného žiarenia. Za jeho objav získali v roku 1925, lekár Alfred Fabian Hessa a chemik Adolf Windaus, Nobelovu cenu za chémiu. Jednalo sa v poradí o štvrtý objavený vitamín, a preto mu bolo pridelené označenie „Vitamín D“. 

Vitamín D - dobrák od kosti alebo dobrý na kosti? 

Považuje sa za kľúčový vitamín pre zdravie a jeho prínos je naozaj širokospektrálny. Výrazne pomáha vstrebávaniu minerálov vápnika a fosforu v krvi, ktoré sú alfou a omegou zdravých a pevných kostí. Okrem toho prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému, stará sa o správne delenie a rast buniek a pozitívne vplýva na zuby a na svaly. V zimných mesiacoch zohráva úlohu v prevencii pred prechladnutím a navyše má nezanedbateľný vplyv na našu psychickú a fyzickú pohodu. 

Slnko lieči

Aby si ľudské telo dokázalo vytvoriť dostatočné množstvo vitamínu D, potrebuje sa vystaviť priamemu ultrafialovému žiareniu na pätnásť až tridsať minút denne, ideálne v čase medzi 10:00 a 15:00 hod. To nám umožňuje získať 80-90% jeho dennej dávky. Množstvo prieniku UV-B žiarenia na zem závisí od zemepisnej šírky, ročného obdobia a dennej doby. V strednej Európe ho máme dostatok iba v období od apríla do septembra.

Odporúčaná denná dávka 

Odporúčaný príjem vitamínu D závisí od veku aj od ročného obdobia. Vedecké štúdie ukázali, že jedinci s tmavšou pleťou potrebujú dlhšiu slnečnú expozíciu na vytvorenie rovnakého množstva vitamínu D, než ľudia so svetlejšou pleťou. Hodnoty sa označujú medzinárodnou jednotkou IU, ktorá je jedinečná pre každý z vitamínov rozpustných v tukoch.

U dospelých sa odporúčaná denná dávka pohybuje okolo 2000 IU. Horná hranica denného príjmu je pritom stanovená na 4000 IU denne. Tak ako aj pri iných vitamínoch aj pri vitamíne D je potrebné dodržiavať odporúčané dávkovanie. Vysoký príjem vitamínu D môže mať za následok poruchy srdcového rytmu, kalcifikácia mäkkých tkanív,  nadmerné močenie alebo anorexiua). Obavy z predávkovania však v našich zemepisných šírkach nie sú opodstatnené, preto by sme mali v zimných mesiacoch povinne užívať „déčko“ vo forme voľnopredajných liekov alebo výživových doplnkov.

60 % populácie trpí nedostatkom vitamínu D

Kým u detí je slnečný vitamín dôležitý pre správny vývoj a rast kostí, u dospelých zodpovedá za ich dobrú kondíciu, u seniorov je skvelým podporovateľom silných svalov. O to smutnejší je fakt, že až dve tretiny slovenskej populácie trpí deficitom vitamínu D. Dôvodom môže byť spomínaný nedostatok slnečných dní počas celého roka, ako aj uhol pod ktorým slnečné lúče dopadajú na zem. K jeho nedostatku rozhodne prispieva aj sedavý spôsob života a nedostatočný pobyt vonku. UV-B žiarenie blokuje aj oblačnosť, oblečenie, sklo, ale aj opaľovacie krémy.  

Bronzová stredná cesta

Populárne chytanie bronzu a nadmerné vystavovanie pokožky UV žiareniu je zároveň spojené s rizikom rozvoja rakoviny kože. Najlepšou prevenciou sú opaľovacie krémy s vyšším UV faktorom, no sú zároveň aj prekážkou k dostatočnej tvorbe vitamínu D. Ako vo všetkom, aj v opaľovaní je dobré nájsť správnu mieru. Vystavenie na slnku na pár minút aj bez opaľovacieho krému je prospešné. Pri 30-minútovom slnení organizmus schopný vyrobiť si10 000 až 12 000 IU vitamínu D. Deťom stačí vystaviť slniečku tváričku a paže počas prechádzky.

Daj mi vitamín D mamko, kým som ešte Janko…

Je nevyhnutný pre všetky vekové kategórie, ale obzvlášť dôležitý je u detí.  Zodpovedá za vývoj, rast a udržiavanie celkového zdravotného stavu organizmu od počiatku vývoja plodu až po koniec života. O tom, s akými zásobami sa dieťa narodí rozhoduje stav výživy a obsah vitamínu D v tele matky. Preto primárnou cieľovou skupinou pre jeho suplementáciu sú budúce mamičky. Tehotným ženám sa denne odporúča prijať 800 IU a v poslednom trimestri dokonca až 1000 IU dennej dávky. Materské mlieko má obsah vitamínu D veľmi nízky, radovo iba okolo 25-80 IU a aj keď umelé mlieko ho má viac (400 IU), ani to pre správny vývoj dieťaťa nestačí. Práve preto ho na Slovensku pediatri predpisujú deťom vo forme kvapiek už po druhom ukončenom týždni.

Nie som žiadne déčko!

So suplementáciou vitamínu D by sa malo začínať u všetkých novorodencov, bez ohľadu na spôsob výživy. Odporúčaná denná dávka je 600-800 IU, a to minimálne po dobu 12 mesiacov. Optimálne je pokračovať až do troch rokov života. U starších detí je vhodné ho podávať ako doplnok výživy a to najmä počas zimných mesiacov až do puberty.

Prečo nezanedbať podávanie vitamínu D už novorodencom

Prevencia pred ochorením rachitídy, ľudovo známym ako krivica, začína už v prenatálnom období. Obyčajne môže vypuknúť okolo tretieho mesiaca, ale najčastejšie sa prejaví až v ôsmom mesiaci. Ide o poruchu tvorby kostí a ich následné mäknutie. Hlavným rizikom je nedostatočný príjem vápnika u detí s malými zásobami vitamínu D, ktorého následkom je nesprávny tvar a krivenie kostí. Pediater môže ochorenie odhaliť tak, že si všimne netradične zmäknutého záhlavia dieťaťa. Najviac ohrozené sú nedonosené deti a tie, ktoré rýchlo rastú. Počiatočnými príznakmi sú zvýšená únava, potenie a nechutenstvo. Neskôr sa môžu dostaviť poruchy spánku, bdelosť a zníženie svalového napätia pripomínajúce žabie bruško. Pri dlhotrvajúcom deficite to môže viesť až k spomaleniu rastu, k anémii alebo k respiračným problémom.

Jednému dala na malíčku, druhému dala na lyžičku

Pri podávaní kvapiek malým deťom je ideálne použiť lyžičku s materským alebo umelým mliekom.

Vitamín D je na trhu voľne dostupný vo forme kapsúl alebo kvapiek, ktoré obsahujú prírodný vitamín D3 v tej istej forme, akú telo produkuje. Bez alergénov, živočíšnych prísad, geneticky nemodifikovaný. V kvapkách i kapsuliach je rozpustený v oleji, čo zvyšuje jeho vstrebateľnosť.

Náhrada vitamínu D v strave

V potravinách sa vo významnom množstve takmer nevyskytuje. Výnimku tvoria iba tučné ryby ako makrela, losos, tuniak, rybí olej a huby. V 100 g porcii voľne žijúceho lososa nájdeme až 988 IU vitamínu D, čo predstavuje až 124 % odporúčanej dennej dávky. Medzi ďalšie potraviny s obsahom vitamínu D patria napríklad sleď, alebo olej z tresčej pečene. Vyskytuje sa napríklad aj vo vaječnom žĺtku alebo plnotučnom mlieku, ale v porovnaní s rybami v oveľa nižšej koncentrácii. Voľne rastúce huby sú výborným a jediným rastlinným zdrojom vitamínu D2. 100 g porcia niektorých druhov húb môže obsahovať až 2300 IU, čo predstavuje približne trojnásobok odporúčanej dennej dávky. Existuje aj množstvo potravín, do ktorých sa vitamín D umelo pridáva. Medzi tieto patria kravské mlieko, sójové mlieko, pomarančový džús, cereálie alebo ovsené vločky.

Vitamín D a ochorenie Covid 19 

Hoci sám o sebe nie je liekom, jeho dostatok je dôležitým predpokladom pre správne fungovanie imunitného systému. Dlhodobý nedostatok “déčka” je spojený aj s vyššou náchylnosťou na infekčné ochorenia. Podieľa sa na tvorbe T-lymfocytov, ktoré rozoznajú a napádajú nebezpečné patogény. V slizniciach dýchacích ciest aktivuje produkciu látok so schopnosťou ničiť baktérie a vírusy. Podľa najnovších výskumov pomáha regulovať zápalovú reakciu organizmu tým, že znižuje hladinu prozápalových faktorov. Dostatočná hladina vitamínu D tak môže prispieť k ľahšiemu priebehu infekcií a nižšiemu riziku komplikácií aj pri COVID-19.