O tom, že imunita a psychika sú navzájom prepojené niet pochýb. Otázkou je, aká je príčinná súvislosť. Viaceré dôkazy naznačujú, že príliš veľa úzkosti či stresu dokážu dramaticky oslabiť imunitný systém. Na druhej strane, niekedy sa za depresiou skrýva práve zhoršený imunitný systém.
O vzájomnom vzťahu imunitného systému a psychiky toho vieme stále málo. Denne zažívame množstvo dôvodov na stres. A tie zas ovplyvňujú schopnosť imunity fungovať na požadovanej úrovni. Psychický stav je taktiež dôležitým faktorom. Depresia či úzkosť ovplyvňujú naše zdravie, a to buď priamym vzťahom s imunitným systémom, alebo nepriamo tým, ako sa o seba človek stará.
Asi nik nepochybuje, že imunita a psychika sú vzájomne prepojené. Otázkou je, čo predchádza čomu. Niekedy sa nám zdá, že stres spôsobuje depresiu, a tá spôsobí, že imunitný systém funguje nesprávne. Inokedy máme pocit, že depresia je príčinou stresu, ktorý potom zhoršuje imunitu. A v iných chvíľach cítime, že nebyť oslabenej imunity, odpadol by nám jeden z dôvodov našej depresie. Je výzvou pre vedcov, aby v budúcnosti presne odhalili tieto prepojenia. Pozrime sa ale na to, čo už vieme.
Vieme, že pozitívne emócie dokážu posilniť imunitný systém, zatiaľ čo negatívne emócie ho potláčajú. Vedci napríklad ukázali, že jednotlivcovi môže trvať až rok po úmrtí jeho partnera, kým sa plne obnoví jeho imunitný systém na úroveň porovnateľnú s populačným priemerom.
Vieme tiež, že naše psychoemocionálne nastavenie má priamy vplyv na viacero orgánových systémov. Kľúčovým prejavom úzkosti a depresie je dlhodobý stres. Táto námaha ovplyvňuje napríklad endokrinný systém tak, že dochádza k uvoľňovaniu stresového hormónu kortizolu do celého organizmu. Potvrdilo sa, že v podstate všetky druhy úzkosti vedú k vylučovaniu kortizolu.
Porekadlo veľa dobrého škodí, platí v prípade kortizolu na 100 %. V obdobiach intenzívneho stresu slúži vylúčenie kortizolu do krvi na to, aby sa znížili riziko zápalu. Tento hormón v podstate oslabuje viaceré protilátky, ktoré zápal môžu spustiť. Zároveň pôsobí aj na špecifickú imunitu a jej schopnosť predchádzať chorobám.
Avšak problémom kortizolu je, že je užitočný iba v krátko trvajúcich dávkach. Ak je váš organizmus vystavovaný dlhodobému stresu, telo potrebuje vo zvýšenej miere stavebné kamene imunitného systému – T-bunky a biele krvinky. Nanešťastie kortizol ich pri strese stále blokuje, a tým oslabuje imunitu ako celok. Výsledkom je nielen zvýšené riziko ochorenia, ale aj ťažšia rekonvalescencia po chorobe.
Chronický stres vyvolaný psychickými problémami ovplyvňuje imunitný systém dvoma základnými spôsobmi:
To, že psychické problémy vplývajú záporne na imunitu už vieme. Ako je to v opačnom prípade? Môže vplývať oslabený imunitný systém na rozvoj psychických problémov? Vedecké výskumy naznačujú, že tomu tak naozaj môže byť. Zdá sa, že najmä ľudia s alergiami alebo chronickými dýchacími problémami majú zvýšené riziko rozvoja úzkosti a depresie. To následne oslabuje imunitný systém a bludný kruh sa tak uzatvára pri zhoršenom stave prvotného ochorenia.
Zatiaľ nie je úplne jasné, prečo je tomu tak. Okrem závažných teórií, ktoré pracujú s molekulárnou úrovňou, je celkom dobre možné, že život s alergiou a chronickými pľúcnymi chorobami, je natoľko nepohodlný, že jednoducho zvyšuje riziko vzniku psychickým ťažkostí. Náš imunitný systém tak síce nespôsobuje priamo depresiu alebo úzkosť, ale prispieva k telesným prejavom, ktoré k nej smerujú.
Aj keď ešte presne nevieme, ako naše pocity vplývajú na imunitný systém, väčšina odborníkov súhlasí s tým, že zníženie stresu je dobrý nápad. To sa ale ľahšie povie, ako urobí. Moderný svet nie je príliš naklonený znižovať úzkosť a frustráciu. V prípade, ak trpíte depresiou či úzkosťou, skúste okrem návštevy odborníka zapojiť do svojho života aj tieto tri kroky. V konečnom dôsledku pomôžu nielen pri stabilizácii vášho psychického stavu, ale zlepšia aj váš imunitný systém:
O vzájomnom vzťahu imunitného systému a psychiky toho vieme stále málo. Denne zažívame množstvo dôvodov na stres. A tie zas ovplyvňujú schopnosť imunity fungovať na požadovanej úrovni. Psychický stav je taktiež dôležitým faktorom. Depresia či úzkosť ovplyvňujú naše zdravie, a to buď priamym vzťahom s imunitným systémom, alebo nepriamo tým, ako sa o seba človek stará.
Asi nik nepochybuje, že imunita a psychika sú vzájomne prepojené. Otázkou je, čo predchádza čomu. Niekedy sa nám zdá, že stres spôsobuje depresiu, a tá spôsobí, že imunitný systém funguje nesprávne. Inokedy máme pocit, že depresia je príčinou stresu, ktorý potom zhoršuje imunitu. A v iných chvíľach cítime, že nebyť oslabenej imunity, odpadol by nám jeden z dôvodov našej depresie. Je výzvou pre vedcov, aby v budúcnosti presne odhalili tieto prepojenia. Pozrime sa ale na to, čo už vieme.
Vieme, že pozitívne emócie dokážu posilniť imunitný systém, zatiaľ čo negatívne emócie ho potláčajú. Vedci napríklad ukázali, že jednotlivcovi môže trvať až rok po úmrtí jeho partnera, kým sa plne obnoví jeho imunitný systém na úroveň porovnateľnú s populačným priemerom.
Vieme tiež, že naše psychoemocionálne nastavenie má priamy vplyv na viacero orgánových systémov. Kľúčovým prejavom úzkosti a depresie je dlhodobý stres. Táto námaha ovplyvňuje napríklad endokrinný systém tak, že dochádza k uvoľňovaniu stresového hormónu kortizolu do celého organizmu. Potvrdilo sa, že v podstate všetky druhy úzkosti vedú k vylučovaniu kortizolu.
Porekadlo veľa dobrého škodí, platí v prípade kortizolu na 100 %. V obdobiach intenzívneho stresu slúži vylúčenie kortizolu do krvi na to, aby sa znížili riziko zápalu. Tento hormón v podstate oslabuje viaceré protilátky, ktoré zápal môžu spustiť. Zároveň pôsobí aj na špecifickú imunitu a jej schopnosť predchádzať chorobám.
Avšak problémom kortizolu je, že je užitočný iba v krátko trvajúcich dávkach. Ak je váš organizmus vystavovaný dlhodobému stresu, telo potrebuje vo zvýšenej miere stavebné kamene imunitného systému – T-bunky a biele krvinky. Nanešťastie kortizol ich pri strese stále blokuje, a tým oslabuje imunitu ako celok. Výsledkom je nielen zvýšené riziko ochorenia, ale aj ťažšia rekonvalescencia po chorobe.
Chronický stres vyvolaný psychickými problémami ovplyvňuje imunitný systém dvoma základnými spôsobmi:
To, že psychické problémy vplývajú záporne na imunitu už vieme. Ako je to v opačnom prípade? Môže vplývať oslabený imunitný systém na rozvoj psychických problémov? Vedecké výskumy naznačujú, že tomu tak naozaj môže byť. Zdá sa, že najmä ľudia s alergiami alebo chronickými dýchacími problémami majú zvýšené riziko rozvoja úzkosti a depresie. To následne oslabuje imunitný systém a bludný kruh sa tak uzatvára pri zhoršenom stave prvotného ochorenia.
Zatiaľ nie je úplne jasné, prečo je tomu tak. Okrem závažných teórií, ktoré pracujú s molekulárnou úrovňou, je celkom dobre možné, že život s alergiou a chronickými pľúcnymi chorobami, je natoľko nepohodlný, že jednoducho zvyšuje riziko vzniku psychickým ťažkostí. Náš imunitný systém tak síce nespôsobuje priamo depresiu alebo úzkosť, ale prispieva k telesným prejavom, ktoré k nej smerujú.
Aj keď ešte presne nevieme, ako naše pocity vplývajú na imunitný systém, väčšina odborníkov súhlasí s tým, že zníženie stresu je dobrý nápad. To sa ale ľahšie povie, ako urobí. Moderný svet nie je príliš naklonený znižovať úzkosť a frustráciu. V prípade, ak trpíte depresiou či úzkosťou, skúste okrem návštevy odborníka zapojiť do svojho života aj tieto tri kroky. V konečnom dôsledku pomôžu nielen pri stabilizácii vášho psychického stavu, ale zlepšia aj váš imunitný systém:
klinický imunológ, alergológ, pediater
klinický imunológ a alergológ
kožný lekár, dermatovenerológ