Aj napriek tomu, že atopický ekzém priamo neohrozuje človeka na živote, jeho prejavy môžu vo výraznej miere znížiť kvalitu života. Kožné zmeny môžu jedinca dokonca spoločensky stigmatizovať a hendikepovať. Netreba zabúdať ani na možné infekčné komplikácie, ktoré môžu byť veľmi závažné.
Atopický ekzém (atopická dermatitída) môže pacienta neraz sprevádzať aj celý život. Ide o chronické neinfekčné zápalové ochorenie kože, ktoré vzniká na základe nadmernej reaktivity imunitného systému. Toto ochorenie sprevádza niekoľko nepríjemných klinických príznakov, ako napríklad svrbenie, suchosť kože, olupovanie kože v šupinkách, pľuzgiere, drobné vyrážky, červené fľaky či chrasty alebo zhrubnutia kože a i.
Atopický ekzém postihuje približne 10 – 30% detí, pričom jeho výskyt stále stúpa. V dospelom veku postihuje asi 2 – 10% jedincov. Ekzém sa vyskytuje najmä u detí, ktorých blízki príbuzní obyčajne trpia na rôzne formy alergických ochorení, a to najmä astmu či alergickú nádchu. Počas života sa lokalizácia ekzému na tele mení. U malých detí býva prítomný najmä na lícach, krku a v zhyboch končatín (lakte, podkolenné jamky), u dospelých sa vyskytuje skôr na tvári, krku, rukách, nohách.
Základným faktorom, ktorý vedie k vysúšaniu kože je porušená ochranná bariérová funkcia kože, ktorá môže byť daná geneticky. Ekzém vzniká na základe kombinácie genetickej predispozície a faktorov vonkajšieho (alergény) a vnútorného prostredia (hormóny, infekcie a i.).
Vzdušné alergény: pele, roztoče, plesne, alergény domácich zvierat.
Potravinové alergény: najmä vajíčko, kravské mlieko, pšeničná múka, orechy, sója, med.
Kontaktné alergény: kovy, vlna, kozmetika, parabény, ale aj liečivá (antibiotiká, peruánsky balzam, lanolín a i.).
Okrem alergénov môžu zhoršenie ekzému vyvolať aj iné nešpecifické podnety, ako napríklad časté kúpanie v horúcej alebo chlórovanej vode, nevhodná kozmetika (najmä parfumovaná), pracie prostriedky, oblečenie zo syntetických materiálov, chemikálie, nadmerné potenie, niektoré dráždivé potraviny (napr. citrusy, kyslé potraviny, koreniny, kakao...), psychický stres, baktérie, plesne, vírusy alebo dokonca zmeny počasia.
Ideálna, univerzálna a absolútne účinná liečba aj napriek pokrokom medicíny neexistuje. V zásade treba priznať, že atopický ekzém sa nedá vyliečiť, ale pravidelnou liečbou dokážeme jeho priebeh stabilizovať a minimalizovať, prípadne úplne odstrániť jeho príznaky. Dôležité je zveriť sa do rúk odborníkovi (imunológ-alergiológ, dermatológ) a poradiť sa s ním o prevencii a liečbe.
V liečbe ekzému sa používajú lokálne kortikoidy, t.j. hormonálne lieky na lokálne použitie na kožu v podobe krémov, mastí či roztokov. Používajú sa najmä pri akútnom zhoršení ekzémových prejavov. Novšou skupinou liekov sú lokálne imunomodulátory, ktoré zasahujú priamo do nadmernej imunitnej odpovede v koži. Ide o tzv. imunosupresíva, ktoré potláčajú nadmernú reaktivitu imunitného systému. Na potlačenie alergického zápalu a zmiernenie svrbenia sa používajú antihistmatiká v podobe tabliet či sirupov. Homeopatické lieky sa tiež používajú v liečbe atopického ekzému, avšak vedecký dôkaz pomocou rôznych štúdií chýba.
Základným kameňom liečby je pravidelné premasťovanie kože rôznymi zvláčňujúcimi prípravkami, ktoré nazývame emolienciá (telové mlieka, krémy, masti, emulzie, gély a pod.). Emolienciá zlepšujú hydratáciu kože, obnovujú kožný ochranný film, zabraňujú odparovaniu vody a zlepšujú elasticitu kože. Výrobky by nemali obsahovať konzervačné látky (napr. parabény), farbivá či vonné látky. Emolienciá obsahujú látky s protisvrbivým a protizápalovým účinkom. Vhodné sú aj prípravky s obsahom niektorých prírodných protizápalových a imunomodulačných látok (napr. beta-glukány – imunoglukán, konopný olej, nechtík lekársky, repík lekársky).
Pre správnu podporu liečby je dôležité dodržiavať ďalšie preventívne opatrenia, napríklad:
krátke sprchovanie namiesto častého kúpeľa používanie špeciálnych sprchových gélov pre ekzematikov nosenie oblečenia z prírodných materiálov – bavlny obmedzenie športov, pri ktorých dochádza k výraznému poteniu vyhýbanie sa extrémnym poveternostným a klimatickým podmienkam (mráz, pobyt na silnom slnku, vlhké počasie) dodržiavanie stanovených diétnych opatrení obmedzenie konzumácie dráždivých jedál (citrusy, koreniny, pikantné či kyslé jedlá...) dostatočný pitný režim žiadne fajčenie v okolí ekzematika.Liečbu atopického ekzému možno podporiť aj niektorými doplnkami stravy a lokálne pôsobiacimi prírodnými imunomodulačnými prípravkami. Najdôležitejším preventívnym opatrením je však výlučné dojčenie počas prvých 4 – 6 mesiacov života dieťaťa.
Nesmieme zabúdať, že liečba je dlhodobá a vyžaduje si preto veľkú trpezlivosť a spoluprácu zo strany pacienta i lekára. Dodržiavaním opatrení a odporúčanej liečby môžeme vo výraznej miere prispieť ku kontrole ekzému a jeho prejavov.
Viac informácií nájdete v novej publikácii Atopický ekzém (na stiahnutie tu)
klinický imunológ, alergológ, pediater
klinický imunológ a alergológ
kožný lekár, dermatovenerológ