6 vecí, ktoré treba vedieť o plesňových ochoreniach

IMUNOBLOG / 04.03.2015

Huby sú bežnou súčasťou prostredia, v ktorom žijeme. Bývame s nimi v každodennom styku, bez toho, aby nás to trápilo. Niekedy sa ale situácia zvrtne, a najmä imunitne oslabení ľudia môžu byť napadnutí plesňovou či kvasinkovou infekciou.

Čo spôsobuje plesňové a hubové ochorenia?

Vlastnou príčinou týchto ochorení sú parazity rastlinného pôvodu. Rozširujú sa spórmi, ktoré sú veľmi odolné voči vonkajším vplyvom a prenášajú sa kontaktom z jednej osoby na druhú. Plesne a huby najviac ohrozujú diabetikov či ľudí s poruchami glukózovej tolerancie, pacientov s poruchou bunkovej imunity vrátane ľudí s nádorovými ochoreniami, ďalej ľudí dlhodobo liečených kortikosteroidmi a cytostatikami. Kvasinky zas výraznejšie ohrozujú tých, ktorí sa dlhodobo liečia antibiotickou kúrou.

Aký je vzťah hubových ochorení a imunity?

Presný mechanizmus rozvoja plesne či kvasiniek pri oslabenej imunite nie je ešte známy a je predmetom skúmania vedcov. Vzájomný vzťah je o to zložitejší, že naša imunita je každodenne v kontakte so stovkami druhov húb bez toho, aby došlo k negatívnym javom. Priamu súvislosť rozvoja plesní či kvasiniek ale potvrdzujú štatistické merania. Tie ukazujú, že ľudia s oslabenou imunitou, bez ohľadu na príčinu tohto oslabenia, ich mávajú častejšie než bežná populácia.

Ktorí ľudia sú najviac ohrození plesňovou či kvasinkovou infekciou?

Infekcia najčastejšie napadá ľudí s oslabenou imunitou, či už pri autoimunitných poruchách, chronických ochoreniach alebo závažných infekciách typu HIV / AIDS. Častou príčinou vzniku plesní je aj užívanie niektorých druhov liekov a nedostatočná hygiena po športovaní. Riziko nákazy rastie aj v závislosti od miesta pobytu. V prípade, ak máte oslabenú imunitu, je dobré pred vycestovaním do rizikových krajín poradiť sa s odborníkmi o prevencii. Taktiež, ak sa často pohybujete v oblasti vtáčieho trusu (napr. chov sliepok) či pracujete s materiálmi, ako je pôda a hnoj, vystavujete sa zvýšenému riziku nákazy.

Môže pleseň zasiahnuť aj pokožku?

Áno, existuje viacero foriem napadnutia pokožky, najčastejšou tzv. epidermofýciou. Zvyčajne sa rozvinie medzi prstami nôh a odtiaľ postupuje na stupaje a nechty. Častým miestom nákazy bývajú spoločné sprchy, kúpaliská alebo telocvične. Okrem nôh sa plesňami a hubami môže nakaziť aj pokožka na rukách, pod vlasmi či v miestach potu (podpazušie). Základnou prevenciou je správna hygiena a výmena spodnej bielizne a starostlivosť o pokožku. Vyskúšať môžete napríklad krém vhodný na atopickú pokožku, ktorý obsahuje prírodný Imunoglukan^®.

Čo by sme mali vedieť o plesňových infekciách nechtov?

Onychomykózy patria k pomerne bežným hubovým infekciám, ktoré sú pri skorom podchytení dobre liečiteľné. Pre plesňovú infekciu nechtov je typické, že napriek postupnému zhoršovaniu, nejde o bolestivé ochorenie. Na pozore by sme sa mali mať najmä vo vyššom veku, ak máme poranený necht, trpíme cukrovkou alebo sme prekonali pásový opar na nohe. V rámci prevencie by sme nemali chodiť bosí vo verejných priestoroch (sprchy, šatne) a nezdieľať nožnice na nechty s ostatnými ľuďmi.

Ktoré hubové infekcie možno považovať za najnebezpečnejšie?

Zvyčajne sa plesňové infekcie prejavujú len miernymi kožnými vyrážkami či problémami s nechtami. Niekedy ale môžu viesť k vážnym a ťažko liečiteľným komplikáciám, ktoré zasahujú vnútorné orgány. Spozornieť by sme mali najmä pri kolonizácii hubovými druhmi ako Coccidioidomycosis, Cryptococcosism, Histoplasmosis, Pneumocystis pneumonia, invazívna Candida alebo Aspergill.

Ktoré lieky sú rizikové z hľadiska rozvoja hubového ochorenia?

Ide najmä o kortikosteroidy, TNF inhibítory, antibiotiká alebo chemoterapiu. Paradoxne sú viaceré z týchto liekov používané pri problémoch s imunitou a kožou (lupus, psoriáza, reumatoidná artritída) alebo dýchacím systémom (alergie, astma, bronchitída). Ak sa u vás rozvinie pleseň, je nevyhnutné informovať o tom vášho lekára, upraviť dávkovanie a nasadiť antimykotyká.