Anémia patrí celosvetovo k najčastejším ochoreniam. Postihuje skoro tretinu
populácie najmä v rozvojových, ale aj vo vyspelých krajinách. Niektoré druhy
anémie vieme do istej miery ovplyvniť aj správnym stravovaním.
Čím je
anémia spôsobená?
Anémia, teda chudokrvnosť, je chorobným stavom, pre ktorý je typická
znížená hladina hemoglobínu, resp. hematokritu. Podľa WHO (Svetovej
zdravotníckej organizácie) hovoríme o anémii vtedy, keď hladina hemoglobínu v
krvi klesne pod 130 g/l u mužov a pod 120 g/l u žien. Príčiny poklesu bývajú
rôznorodé, takže aj druhov anémie poznáme pomerne veľký počet. Vo svojej
podstate anémia nie je samostatnou chorobou, ale skôr druhotným prejavom
ukazujúcim na rozvoj niektorého zložitejšieho ochorenia, ktoré treba
odhaliť a liečiť.
Aké sú
najčastejšie príčiny anémie?
Príčin vzniku anémie poznáme veľmi veľa. K tým najvýznamnejším patrí
absolútny alebo relatívny nedostatok základných stavebných látok, potrebných
pre tvorbu erytrocytov (červené krvinky). Ide napríklad o železo, vitamíny
skupiny B (hlavne B6 a B12), vitamín C a vitamín E , kyselinu listovú,
erytropoetín, hormóny štítnej žľazy, androgény, chýbajúce látky pri poruche
kostnej drene či nádoroch. Príčinou rozvoja anémie bývajú aj rôzne vrodené
poruchy krvotvorby a autoimunitné ochorenia (napr. autoimunitná hemolytická
anémia) ale aj akútna strata krvi.
Ako sa
diagnostikuje anémia?
Pri podozrení na anémiu sa najprv zrealizujú štandardné diagnostické postupy
akými je anamnéza, klinické a laboratórne vyšetrenia vrátane krvného obrazu a
biochemických parametrov. V rámci anamnézy je dôležité čo najlepšie popísanie
sprievodných prejavov, ktoré môžu, ale aj nemusia mať súvis s anémiou. K tým
najznámejším patria: celková slabosť a únava, dýchavičnosť, závrate,
rôzne krvácavé stavy, ale aj častejšie infekcie, vznik nádoru, chronické zápaly.
Časté je aj mierne dlhodobé zvýšenie teploty, vznik obličkového ochorenia,
tmavý moč, žlčové kamene, lámanie vlasov a nechtov, anorexia a bezdôvodné
chudnutie. K dôležitým signálom patria aj rôzne kožné či slizničné zmeny ako
krvácanie, bledá koža či žltačka. Nesmie sa zabudnúť ani na ďalší možný dôvod
vzniku anémie – dedičnosť.
Najčastejšie
druhy anémií
Asi najčastejšou formou anémie je tzv. sideropenická anémia. U žien býva
spôsobená stratou železa počas menštruácie, gravidity a dojčenia, ďalej
výživovým deficitom u dojčiat, a tiež malígnymi aj nezhubnými prejavmi na
tráviacom trakte. Ďalšou frekventovanou formou chudokrvnosti je anémia chronických chorôb. V prípade starších pacientov ide o vôbec najčastejšiu formu. Vyskytuje sa
u viac ako polovice ľudí s rakovinou, v menšej miere aj u pacientov
s autoimunitnými chorobami a všeobecne u dlhodobo chorých
pacientov, u alkoholikov, či u ľudí v dlhodobom styku s ťažkými kovmi,
najmä olovom. Inou formou anémie je napríklad anémia kvôli nedostatku vitamínu B12 a kyseliny
listovej, ktoré sú nevyhnutné pre syntézu DNA. Tento typ anémie sa objavuje aj pri zle nastavenom
vegetariánstve, resp. vegánstve. Pri akútnej strate krvi sa zas zvykne objaviť
tzv. normocytová
anémia.
Vzťah
stravovania k anémii
Pokiaľ nie je anémia vyvolaná dedičnými príčinami, môžeme jej vznik do
istej miery ovplyvniť našou životosprávou. Kľúčom k úspešnej prevencii je
dostatočný príjem železa. Medzi potraviny s vysokým obsahom železa patrí
červené mäso (divina, jahňacie), listová zelenina (špenát, zelené šaláty, žltá
zelenina), cereálie, strukoviny, pečienka, vaječný žĺtok, ovocie (hrozno,
sušené), melasa, droždie, mak a ďalšie.
Zdroj: archív článkov Imunoblog
klinický imunológ, alergológ, pediater
klinický imunológ a alergológ
kožný lekár, dermatovenerológ