Otužujte svoje deti, ich imunita sa Vám poďakuje

prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA, FAAAAI / 09.01.2020

Výsledkom otužovania, ale aj celkového nastavenia vhodného životného štýlu, je zníženie počtu prechladnutí, resp. ich lepšie a rýchlejšie zvládanie, a to bez ohľadu na to, či ide o dospelých alebo malé deti. Otužovať deti však predsa len vyžaduje iný prístup ako u dospelých. Nie je to len občasná návšteva sauny či vlažná sprcha, ale súbor krokov vedúcich k lepšiemu zdraviu, ale aj väčšej psychickej pohode.

Kombinácia prístupov = lepšia imunita

Ak píšeme o komplexnosti otužovania, myslíme tým nielen dôležitosť kombinácie rôznych druhov otužovania – na vzduchu, vodou aj saunovaním. Žiaduci efekt dosiahneme, ak k tomu pripojíme aj vhodné stravovanie, pitie dostatočného množstva nesladených tekutín, primerané cvičenie či iný druh pohybu a minimalizovanie vplyvov stresu. 

Otužovanie detí

Vystavovanie detí chladu by malo prebiehať na troch úrovniach. Asi najprirodzenejšie je otužovanie vzduchom. Paradoxne žijeme v dobe, keď čoraz viac rodičov presadzuje nesprávnu tézu, že čím menej chladu, tým lepšie. Opak je pravdou – vhodné dávkovanie studeného vzduchu vrátane spania v izbe s teplotou okolo 18 stupňov a pravidelných dvoj-trojhodinových vychádzok aj počas zimy by malo byť samozrejmosťou.

K otužovaniu chladnou vodou pristupujme v pomalých krokoch. Na internete nájdete viacero postupov otužovania detí. Cieľom je nevyvolať odpor voči studenej vode, ale pomaly ich na ňu privykať. S otužovaním môžeme začať už u dojčiat kúpaním v primerane vlažnej vode, zameranom spočiatku iba na nohy a chrbát. U detí od 3 rokov pridávame ranné sprchovanie jednotlivých častí tela (okrem hlavy!) vlažnou vodou v trvaní asi 2 minúty. Už od 4 mesiacov môžu deti začať pravidelne plávať v bazéne. Neskôr ich môžeme brávať aj do sauny.

Sauna a deti

Zdravotný prínos saunovania pre zdravé deti nie je len tradovaným mýtom, ale aj potvrdeným vedeckým faktom. Napríklad v nemeckej štúdii bolo sledovaných 22 detí, ktoré pravidelne navštevovali saunu. Porovnaním s kontrolnou skupinou sa zistilo, že deti, ktoré nechodili do sauny mali dvojnásobne vyššiu mieru chorobnosti.

Oproti saunovaniu dospelých si pri deťoch musíme dať pozor na niekoľko špecifík. So saunou môžeme začať už okolo 3 – 4 mesiaca života. Pokiaľ ide o frekvenciu saunovania – priemerná fínska rodina vrátane dojčiat saunuje raz za týždeň, a to je odporúčaná frekvencia aj u nás. Treba ale rátať s tým, že expozícia voči vysokým teplotám vyvoláva u detí (do veku 12 rokov) väčšiu termoregulačnú nerovnováhu než u dospelých. Preto je nevyhnutné vystavovať deti v saune nižším teplotám a pobyt v nej by mal byť kratší (spočiatku len 2 – 3 minúty). Veľký význam má aj dostatočná hydratácia.

Výsledky štúdií ukázali, že deti pravidelne navštevujúce saunu dobre tolerujú pobyt v nej v dĺžke do 10 minút. Pozor treba dávať na pokles krvného tlaku (a možné mdloby) pri odchode zo saunovej miestnosti, resp. pri kontakte s ľadovou vodou. Najčastejším problémom pri pobyte detí v klasických saunách bývajú kontaktné popáleniny. Kvôli značnému riziku dotyku s rozžeraveným ohrievačom sa neodporúča deti do 8 rokov ponechávať v saune samé. Bezpečnejšou alternatívou je využitie infračervenej sauny.

S lekárom sa o saunovaní dieťaťa poraďte vtedy, ak trpí srdcovo-cievnymi problémami (napr. problémami s krvným tlakom či niektorou vrodenou chybou). Návšteva sauny sa neodporúča pri horúčkovitom akútnom ochorení, niektorých chronických chorobách, napríklad súvisiacich s dýchacími cestami a pri užívaní liekov, ktoré zhoršujú schopnosť potenia.