Autoimunitné choroby
Správne fungujúci imunitný
systém chráni organizmus nielen pred škodlivými látkami, mikroorganizmami ale
aj pred nádorovým bujnením. Niekedy sa ale stane, že imunitné mechanizmy v
organizme sa preťažia a rozpoznávací aparát imunitného systému sa zrúti. Vtedy
organizmus začne produkovať protilátky namierené proti vlastným bunkám a
orgánom tela a dochádza k poškodzovaniu vlastných tkanív a ich štruktúr. Chybné
rozpoznávače a chybné protilátky tzv. autoprotilátky prispievajú k mnohým
chorobám, ktoré sa nazývajú autoimunitné choroby. Autoimunitné choroby môžu
postihovať len určitý orgán alebo aj viac orgánov naraz .
Medzi systémové autoimunitné
choroby patria:
Medzi orgánovo špecifické
autoimunitné choroby patria:
Choroby z imunitnej nedostatočnosti
Imunitný systém funguje na základe spolupráce viacerých
zložiek ľudského organizmu (orgány, bunky, chemické látky a pod.). Ak však
imunitnému systému chýba jedna alebo viacero zložiek, výsledkom je
imunodeficientný (nedostatočný) stav. Tento stav môže byť vrodený alebo
získaný. Získaný znamená, že môže vzniknúť počas infekcie, kedy bol organizmus
oslabený alebo neúmyselne vyvolaný liekmi.
Dočasná imunologická nedostatočnosť môže vzniknúť počas vírusovej infekcie (chrípka, infekčná mononukleóza, osýpky a pod.), pri poruche výživy ale môže byť spôsobená aj stresom.
Zdroj literatúry:
Babušíková O.: Imunitný systém
- jeho zložky a funkcie. Liga proti rakovine SR, 4. vydanie 2008. 13 - 14.
Ferenčík, M a kol.: Imunológia. Slovak Academic Press, 2. vydanie 2001. 32 - 33.
Rovenský J.: Dictionary of Rheumatology. Wien, Springer-Verlag 2009.
klinický imunológ, alergológ, pediater
klinický imunológ a alergológ
kožný lekár, dermatovenerológ