Čo je bežná chorobnosť dieťaťa?

Čo je bežná chorobnosť dieťaťa?

prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA, FAAAAI / 27.08.2013

Ochorenia dýchacieho systému patria medzi najčastejšie choroby detského veku. Až 6 - 10 % detí pred dovŕšením 6. roku trpí na opakované infekcie dýchacích ciest, pričom rozoznávame dva vrcholy ich výskytu:

  • vek 6 – 12 mesiacov – dieťa spotrebovalo ochranné protilátky, ktoré získalo od matky pred narodením a ešte sa plne nerozvinula tvorba jeho vlastných protilátok
  • zaradenie dieťaťa do detského kolektívu (škôlka, škola) – vysoké vystavenie voči rôznym infekčným ochoreniam od detí v kolektíve.

Deti do 5 rokov sú postihnuté predovšetkým vírusovými infekciami, v školskom veku sa začne zvyšovať výskyt infekcií bakteriálnych.

Veľmi často sa v praxi stretávame s recidivujúcimi (opakovanými) infekciami dýchacích ciest. Prevažujú najmä ochorenia horných ciest dýchacích (nosové a prínosové dutiny, stredné ucho, zápaly mandlí, zápaly hrtana) asi u 10 - 30 % detí pozorujeme aj zápaly horných dýchacích ciest.

Opakované, ale ľahké infekcie najmä horných dýchacích ciest (napr. nádcha) sú v detskom veku fyziologické (bežné) a u veľkej časti detí nie je potrebné ďalšie intenzívne vyšetrovanie dieťaťa.

„Fyziologická“ (bežná) chorobnosť dieťaťa
Mladšie deti (1 – 5 r.) 6 - 8 epizód infekcií dýchacích ciest s ľahším priebehom, dobrou odpoveďou na liečbu v priebehu jesenných a zimných mesiacov
Staršie deti (6 – 12 r.) 2 - 4 epizódy infekcií dýchacích ciest s ľahším priebehom, dobrou odpoveďou na liečbu v priebehu jesenných a zimných mesiacov

De Martino et al. 1989; Galli et al. 1991; De Vries 2001; Woroniecka et al. 2000

Oveľa dôležitejšie, ako samotná frekvencia infekcií dýchacích ciest je:

  • charakter týchto infekcií – vážnejšie sú tie, ktoré sú sprevádzané pretrvávajúcou vysokou teplotou a zhoršením celkového stavu dieťaťa
  • trvanie – vážnejšie sú tie, ktoré trvajú viac dní a len pomaly dochádza k zlepšeniu klinického obrazu
  • odpoveď na antibiotiká a ostatnú symptomatickú liečbu – vážnejšie sú väčšinou tie, ktoré zle reagujú na podávanú liečbu a aj napriek podávaniu antibiotika nedochádza k ústupu ťažkostí
  • druh vyvolávajúceho mikroorganizmu – vážnejší je nález nezvyčajných baktérií, prípadne mikroorganizmov, ktoré u dieťaťa s dobre fungujúcim imunitným systémom nie sú schopné vyvolať ochorenie
  • vznik komplikácií – napr. chronický zápal prínosných dutín, perforácia bubienka pri zápale stredoušia.

V prípade, ak sú infekcie vážnejšie, môžu u malej časti pacientov signalizovať poruchu imunity. Na obávané vrodené poruchy imunity väčšinou trpí len veľmi malé percento detí s opakovanými infekciami dýchacích ciest a u väčšiny detí naopak obyčajne nenájdeme žiadne iné vážnejšie ochorenia či výraznejšie odchýlky v parametroch imunitného systému.

Vyšetrenie pediatrom a následne detským imunológom je potrebné pri týchto varovných príznakoch:

  • 8 a viac infekcií dýchacieho systému v priebehu 12 mesiacov
  • 2 a viac zápalov pľúc za 12 mesiacov
  • 2 a viac ťažkých/komplikovaných zápalov prínosových dutín za 12 mesiacov
  • 2 a viac ťažkých infekcií v anamnéze (napr. zápal mozgových blán, sepsa)
  • rozsiahle kvasinkové ochorenia kože a slizníc u detí starších ako 1 rok
  • opakované hlboké infekcie kože a mäkkých tkanív
  • neprospievanie, chronická hnačka
  • výskyt vrodenej poruchy v rodine

Krejsek, J., Kopecký, O. Klinická imunologie. Hradec Králové; Nucleus HK, 2004. 941 s


Späť na zoznam blogov

Odborné poradenstvo

  • prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA, FAAAAI

    klinický imunológ, alergológ, pediater

  • MUDr. Zuzana Rennerová, PhD., MBA

    klinický imunológ a alergológ

  • MUDr. Vladimír Flimer

    kožný lekár, dermatovenerológ

Sledujte náš facebook logo a instagram logo kde nájdete všetko o imunite.