Diagnostickými kritériami chronického únavového syndrómu sa medicína zaoberá od konca 19. Storočia. Najnovšie kritéria pre diagnostiku tohto ochorenia sú z roku 2003. Ide o tzv. Kanadské kritériá.
únava pretrváva viac ako 6 mesiacov, dochádza k zníženiu výkonnosti pod 50 % predchádzajúcej aktivity a únava neustupuje ani po odpočinku.
vylúčenie všetkých možných patologických stavov (anamnesticky, fyzikálne, laboratórne), ktoré by mohli byť príčinou únavy, ale v tomto prípade ide o sekundárny stav, ktorý sprevádza iné základné vážnejšie ochorenie napr.: malignita, autoimúnne ochorenia, imunodeficientný stav a iné.
Liečba chronického únavového syndrómu je zameraná na abnormality, ktoré sa vyskytnú u konkrétneho pacienta. Unifikovaná liečba neexistuje, lebo priebeh ochorenia sa u pacientov líši. Môžu sa striedať obdobia návratu choroby s obdobiami dočasnej úľavy.
Prístup k liečbe by mal byť komplexný, keďže ide o chronický stav.
klinický imunológ, alergológ, pediater
klinický imunológ a alergológ
kožný lekár, dermatovenerológ