CFS je vážny multiodborový problém, ku ktorému majú čo povedať rôzne lekárske smery – vnútorné lekárstvo, imunológia, reumatológia, neurológia, algeziológia či psychiatria. Často je toto ochorenie označované aj inými názvami – islandská choroba, syndróm vojny v Perzskom zálive, postinfekčný únavový syndróm, myalgická encephalitis či chronický únavový a imunodysfunkčný syndróm. Patrí sem aj fibromyalgia s typickými bolesťami svalov.
CFS sa môže objaviť už v puberte, ale najčastejšie prepuká v 40. až 50. roku života, bez ohľadu na rasu, pohlavie či sociálnu vrstvu. Jedine fibromyalgia je častejšia u žien. Vzhľadom na komplexnosť a nejasnosť CFS, ani jeho diagnostika nie je jednoduchá. Najčastejšie za týmto syndrómom stojí kombinácia vhodných génov s viacerými telesnými systémami (neuroendokrinným, imunologickým či psychogénnym), ako aj s externými vplyvmi (infekcie, stres či znečistenie vonkajšieho prostredia).
V rámci diagnostiky CFS by sa u pacienta mal okrem základného symptómu – dlhodobej silnej únavy – vyskytnúť aj niektorý z týchto prejavov:
Vyšetrenie človeka s podozrením na CFS by malo byť čo najviac komplexné. Bohužiaľ často sa títo pacienti stretávajú s nepochopením a zľahčovaním ich stavu, čo syndróm len zhoršuje. Takže zodpovedný psychologický prístup lekára je základným predpokladom správnej diagnózy aj budúcej terapie. K odporúčaným vyšetreniam u pacientov s CFS patrí podrobná anamnéza, fyzikálne vyšetrenia, krvné a biochemické vyšetrenia, endokrinologické, mikrobiologické a sérologické vyšetrenia a samozrejme imunologické, alergologické a neurologické vyšetrenia.
Takáto komplexnosť vyšetrení má za cieľ v prvom rade vylúčiť inú chorobu s podobnými príznakmi ako CFS. Zároveň len kombinácia týchto prístupov môže viesť k stanoveniu správnej budúcej liečby a podporných opatrení. Preto je niekedy dôležité siahnuť aj po konzultáciách s psychológom či psychiatrom, prípadne špecialistom na spánkové poruchy. Vždy treba zohľadňovať výsostne individuálny charakter tohto ochorenia.
Už vieme, že CFS je chorobný syndróm, ktorý postihuje rôzne telesné systémy vrátane neurologického a imunitného. V počiatkoch skúmania sa CFS považoval za autoimunitné ochorenie, ktoré prípadne súvisí s niektorými infekciami. V posledných rokoch sa však skúmanie tohto syndrómu zintenzívnilo a paradoxne prinieslo ešte viac otázok ako konečných odpovedí.
Vzťah CFS a imunity bol potvrdený iba čiastočne a s nejednoznačnými výsledkami. Na jednej strane sa u väčšiny pacientov s týmto syndrómom našli odchýlky od normálu v laboratórnych imunologických vyšetreniach. Na strane druhej ani v jednom prípade sa nepotvrdilo také zoslabenie imunitných funkcií, ktoré by mohlo viesť k vzniku CFS. Navyše v prípade známych autoimunitných chorôb nenájdeme chronickú únavu ako ich prejav.
CFS zvyčajne vznikne, až keď sa kvôli nedostatočnosti imunity rozvinie chronický zápal (astma, chronická bronchitída a podobne). Aby to však nebolo také jednoduché – aj keď sa CFS zvykla objavovať u pacientov napadnutých niektorými druhmi infekcií, vyvolávajúcimi najmä zápaly horných ciest dýchacích, tieto vírusy neboli potvrdené ako spúšťače CFS.
Pomerne nedávno sa odhalil vzťah niektorých génov, regulujúcich energetický metabolizmus v organizme, a chronickej únavy. Tento vzťah vysvetľuje, prečo sa u pacientov s CFS zhorší ich zdravotný stav po vyššom energetickom výdaji, napr. športovaní. V súčasnosti sa za príčiny CFS teda považuje celá plejáda faktorov:
Vzhľadom na široký rozsah možných príčin CFS je pred začiatkom liečby potrebné čo najviac zúžiť kľúčové príznaky a zamerať sa na ich zmiernenie. Keďže tento syndróm je multidisciplinárny chorobný stav, vyžaduje si aktívnu spoluprácu odborníkov z viacerých medicínskych smerov, centrálne koordinovaných praktickým lekárom pacienta.
Pri tejto chorobe neexistuje jeden odporúčaný spôsob liečby. Liekovú terapiu treba vždy nastaviť podľa charakteru a prejavov choroby daného pacienta. Lekár by sa naňho mal pozerať ako na komplexnú trpiacu bytosť a neliečiť len jednotlivé orgány. Zo strany pacienta zase treba jednoznačne upraviť životný štýl podľa štandardných odporúčaní, ktoré často spomíname aj na našich stránkach – vhodná strava, dostatok tekutín, vyhýbanie sa stresu, cigaretám či nadmernému alkoholu.
Vhodné je aspoň mierne cvičenie s relaxačnými prvkami (joga a pod.), pričom únavu ale neprekonávame nasilu. Potrebné je aj siahnuť po prípravkoch typu Imunoglukan a podpornej liečbe minerálmi – najmä zinok, selén a horčík, prípadne po odporúčaní lekárom aj vitamíny.
klinický imunológ, alergológ, pediater
klinický imunológ a alergológ
kožný lekár, dermatovenerológ