Kto dnes nebehá, ako
keby ani nebol. Stačí zájsť na hrádzu či do lesa a sami pochopíte o čom je reč.
Možno aj vy premýšľate, že by ste do vašej dennej rutiny zaradili pravidelný
pohyb na čerstvom vzduchu. Avšak, skôr ako sa rozhodnete, mali by ste zvážiť
všetky faktory a riziká. V tomto článku sa vás nimi pokúsime previesť.
Venovať sa vytrvalostným športom je skvelý spôsob,
ako si zvýšiť fyzickú kondíciu, predchádzať vzniku srdcovo-cievnym ochoreniam a
udržiavať sa v psychickej pohode. Chôdza i beh majú výhodu v tom, že ich môžete
vykonávať kedykoľvek a kdekoľvek, „lockdown-nelockdown“.
Chôdza
z vás neurobí maratónca, no posilní vaše srdce i kĺby
Na chôdzu sa ľudia zvyknú pozerať ako na
„podradný” pohyb, ktorý im toho veľa nedá (Matej Tóth by im o tom vedel povedať
svoje). Chôdzou síce nevybudujete veľkú kondičku, no je to tá najprirodzenejšia
a najjednoduchšia forma pohybu, čo existuje. Má nespočetne veľa zdravotných
benefitov, nemusíte sa k nej premáhať a viete vďaka nej spojiť príjemné s
užitočným (napríklad rozhovor s priateľom či cestu z práce).
Dobrá správa pre všetkých „večne chudnúcich” je,
že chôdzou sa dajú veľmi efektívne spaľovať kalórie. Záleží to samozrejme od
rýchlosti a dĺžky chôdze, ako aj členitosti terénu (chôdzou po kopcovitom
teréne spálite viac ako na betóne). Posilňujete si ňou aj srdce - podľa niektorých štúdií už 30 minút chôdze denne znižuje riziko vzniku srdcových
ochorení o 19 %.
Chôdza má v porovnaní s behom viaceré výhody.
Napríklad, nezaťaží kĺby, čo je jeden z najčastejších problémov amatérskych
bežcov so zlou technikou (z tohto dôvodu je najlepšie behať pod dohľadom
trénera). Chôdza môže dokonca pomôcť predchádzať vzniku artritídy. Jej výhodou tiež je, že vás nevyčerpá
(nebavíme sa o poldňových túrach) a nespôsobí vám „svalovicu“. Má aj príjemný
bonus - je vedecky dokázané, že vám pomôže pretriediť si myšlienky a získať
nové kreatívne nápady.
Beh
robí zázraky, ale netreba to s ním preháňať
Beh či jogging je mimoriadne náročný šport a určite nie je pre každého. Ak máte nejaké zdravotné problémy alebo vyšší vek, rozhodnutie začať behávať by ste mali najskôr konzultovať s lekárom. Pre ľudí s výraznejšou nadváhou nie je beh, kvôli zvýšenej záťaži na kĺby, vhodný vôbec. Vaše telo si naň musí postupne zvykať a ak od seba čakáte zázraky hneď prvý deň, môžete sa veľmi ľahko zraniť. Kto už však raz zažil endorfíny po behu vie, aký úžasný tento šport môže byť.
Beh vám dodá prirodzené „opiáty”, vďaka ktorým
budete sršať pozitívnou energiou. Môže vám dokonca pomôcť v boji proti depresii. Okrem toho ním spálite obrovské množstvo energie - za
30 minút je to priemerne 280 až 500 kcal. Samozrejme, nie je všetko len o
chudnutí. Vybudovanú kondičku neskôr využijete pri akejkoľvek pohybovej
aktivite - či už je to turistika, bežkovanie, jašenie sa s deťmi či utekanie na
autobus. Určite vás príjemne prekvapí, že nebudete zadýchaní po dvoch minútach.
Rovnako ako chôdza, aj beh má zázračné účinky na
naše zdravie. Už 5 až 10 minút behu denne môže znížiť riziko predčasnej smrti. Výskum dokonca potvrdil, že bežci žijú o 3-4 roky dlhšie, ako
nebežci. To ale údajne neplatí pre vrcholových športovcov ako sú triatlonisti či
ultramaratónci, ktorým hrozí pri dlhodobo intenzívnom výkone pravý opak.
Ideálne je podľa odborníkov behať maximálne 2-3x do týždňa, pomalým až stredným
tempom.
Čo si teda vybrať? Ak sa behu budete venovať
pravidelne, odmení vás lepšími a rýchlejšími výsledkami aj zdravotnými
benefitmi, ako chôdza. Ide však o intenzívny šport, pri ktorom sa môžete ľahko
zraniť. Vybrať by ste si preto mali to, čo viac vyhovuje vášmu životnému štýlu
a zdravotnému stavu. No nezabúdajte pritom na to, že pohyb vás musí v prvom
rade baviť - v opačnom prípade sa môže stať, že naň po prvom týždni zanevriete.
klinický imunológ, alergológ, pediater
klinický imunológ a alergológ
kožný lekár, dermatovenerológ