Ako znížiť chorobnosť detí v školskom veku?

prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA, FAAAAI / 21.08.2012

Postupné osamostatňovanie imunitného systému dieťaťa prebieha v niekoľkých fázach. K zavŕšeniu imunitného vývoja napokon dochádza okolo 5. až 7. roku života, teda v období, keď je dieťa už začlenené do školského prostredia a vystavené všemožným nástrahám.

Čo sa deje s detskou imunitou v školskom prostredí

Kontakt detskej imunity s baktériami a vírusmi typickými pre predškolské a školské zariadenia patrí k najvýznamnejším procesom vo vývoji detského zdravia. Netreba sa ho báť, keďže slúži na dozrievanie a stabilizáciu imunity vrátane vzniku a trénovaniu imunitnej pamäte. Zároveň už v tomto období býva u väčšiny detí jasné, či majú fungujúcu imunitu, alebo trpia niektorou dedičnou poruchou imunity, ktorá vyžaduje osobitnú starostlivosť.

V prípade, ak dieťa netrpí žiadnou autoimunitnou chorobou, záleží už len na rodičoch, či dlhodobo vytvárajú dostatočne stimulujúce prostredie pre zdravý rozvoj imunitného systému a vôbec celého zdravia. Aj keď imunitný systém predstavuje zložitý systém, pravidlá pre zdravé fungovanie detskej aj dospelej imunity zložité nie sú.

Ak tieto pravidlá u detí nedodržiavame, nemôžeme očakávať, že zvládnu bez zvýšenej chorobnosti školské prostredie. Samozrejme, ani u dieťaťa so 100% imunitou sa nedá predpokladať, že nepodľahne žiadnej chorobe. Ide skôr o častosť chorobnosti a priebeh liečby. V podstate máme na výber – buď venovať celoročnú pozornosť starostlivosti o imunitu nášho dieťaťa, alebo sa pripraviť na časté absencie v práci aj „chytanie“ agresívnych detských viróz.

Najčastejšie infekčné ochorenia v škole

• bežná nádcha
• chrípky a chrípke podobné ochorenia
• akútny zápal priedušiek
• zápaly spojiviek
• hnačkovité ochorenia („črevné chrípky“)

Zoznamovanie sa detskej imunity s touto skupinou prevažne vírusových chorôb patrí k bežným situáciám počas školského života. Ich výskyt približne 6 krát za rok je v tomto období prirodzený a v podstate mu nemožno zabrániť. Ich priebeh však musí byť hladký, nekomplikovaný a rovnako rýchle musí byť aj vyliečenie bez chronických následkov.

V prípade, ak nimi vaše dieťa trpí častejšie, prejavy choroby sú vážnejšie a doliečovanie trvá príliš dlho, ide o signál, že imunita vášho dieťaťa nefunguje na 100 %. U detí bez alergií a astmy za tým najčastejšie stoja tieto príčiny: zlé nevyvážené stravovanie, nedostatok kvalitného spánku, chýbajúci pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu alebo priveľká miera stresu a únavnosti (napríklad, ak dieťa športuje).

Okrem nápravy týchto príčin odporúčame siahnuť aj po niektorých „budičoch“ imunity, napríklad niekoľko týždňov užívať Imunoglukan. Vhodnými sú aj ďalšie prírodné látky ako vitamín D (v lete samozrejme získaný z pravidelného pobytu na slnku) a iné vitamíny, probiotiká (najmä po doužívaní antibiotík), zinok, selén či pravidelné otužovanie.

Po týchto krokoch môžeme po niekoľkých mesiacoch očakávať postupné zlepšovanie imunity, ktoré sa prejaví aj zníženou chorobnosťou dieťaťa. Pokiaľ sa ale situácia nezlepší ani po pol roku a dokonca vaše dieťa dlhodobo posmrkáva, pokašliava, ťažšie dýcha, je dlhodobo bez energie a unavené alebo máva vyrážky na pokožke, je najvyšší čas navštíviť imunológa. Môže totiž ísť o vážnejšie prejavy nefungujúcej imunity ako priedušková astma, atopický ekzém alebo potravinová alergia.

Čo najviac ohrozuje detskú imunitu

• Stres a neprimeraný psychický tlak v škole
• Príliš vysoká pravidelná fyzická námaha (vrcholový šport a intenzívne tréningové programy)
• Nedoliečenie bežných infekčných chorôb a krátka rekonvalescencia
• Pasívne fajčenie
• Nezdravý životný štýl a ponocovanie
• Nedostatočná či nevyvážená strava so správnym zastúpením hlavných živín, ako aj vitamínov a minerálov