Zázračná pomôcka, potravina či liek pre lepšiu imunitu detí neexistuje. Imunitný systém je príliš zložitý, aby sa dal zostručniť do zopár rád. Napriek tomu je možné vytvoriť čo najlepšej podmienky pre rozvoj detskej imunity.
Podobne ako pri ostatných telesných systémoch sa novonarodené dieťa nerodí s plne rozvinutým imunitným systémom. Imunita – zložitý komplex buniek, zlúčenín, tkanív a orgánov chrániaci človeka – rastie a zosilňuje v čase. Preto je pred aj po narodení imunitný systém dieťaťa podporovaný a priamo spojený s imunitou matky.
Cez placentu prechádzajú z matky do dieťaťa dôležité protilátky, ktoré mu umožnia zvládnuť prvé mesiace života. Táto podpora tzv. pasívnej imunity potom pokračuje dojčením. Materské mlieko obsahuje množstvo ochranných imunoglobulínov (najmä jeho skorá forma – kolostrum), ktoré dieťa chránia prechodne pred baktériami a vírusmi. Množstvo a druh protilátok odovzdaných dieťaťu závisí na imunite matky. Ak napríklad matka má dostatok protilátok proti čiernemu kašľu, krátko po narodení chránia protilátky prenesené cez placentu aj dieťa. Následne sa spotrebujú a dieťa si musí začať budovať svoju vlastnú imunitu. Protilátky v materskom mlieku tiež chránia dieťa, ale nedochádza k ich vstrebávaniu z čreva do krvi. Poskytujú len ochranu slizníc a ich obsah v materskom mlieku pomerne rýchlo klesá.
Samotný imunitný systém dieťaťa sa začne vyvíjať bezprostredne po narodení, pričom najmä prvé týždne sú kľúčové pre správne fungovanie imunity v neskoršom živote. V priebehu prvého pol roka dôjde k spotrebovaniu protilátok, ktoré dieťa dostalo od matky, pričom už počas tohto obdobia si dieťa začína budovať svoju vlastnú efektívnu imunitu. Imunitný systém dieťa sa rozvíja prostredníctvom kontaktu s baktériami, vírusmi a plesňami a učí sa proti ním brániť. Do 1. roku veku dieťaťa sa imunitný systém významne rozvinie, aj keď nie úplne. Plne rozvinutý imunitný systém získa mladý človek až v období puberty.
V súvislosti s imunitou patrí mediálne tvrdenie o jej „nakopnutí““ k vôbec najčastejším. Neustále čítame o tom, že bylinka či jedlo sú určujúce pre posilnenie imunitného systému. Toto zjednodušujúce tvrdenie ale ignoruje základný fakt: imunita je príliš zložitý systém, zložený z príliš veľkého množstva orgánov, buniek a molekúl, ktoré každú sekundu chránia organizmus pred stovkami tisícov útokov z vonka aj vnútra. Navyše ignoruje aj dedičné faktory.
Je preto jasné, že žiadne zázračné posilnenie imunity pomocou niekoľkých tabletiek echinacei či návštev sauny, neprichádza do úvahy. Podobné články by sme mali brať s veľkou rezervou, osobitne v prípade detskej imunity. To ale neznamená, že nevieme vytipovať súbor opatrení, ktorých dodržiavanie povedie k maximalizácii potenciálu imunity.
Čoraz viac detí trpí alergiami, astmou, opakujúcimi sa infekciami dýchacích ciest, máva zapálené mandle alebo prínosové dutiny. Pokiaľ nejde o dedične spôsobené problémy alebo ťažké poruchy imunity, keď musí nastúpiť pomoc odborníka, treba za nedostatočne fungujúcim imunitným systémom hľadať najmä nevhodný životný štýl.
Deti do 1 roka by mali spať 14 až 15 hodín, jedno až trojročné deti okolo 12 až 14 hodín a deti od 4 do 12 rokov okolo 10 hodín. Bez kvalitného spánku nie je možné zabezpečiť dostatočnú regeneráciu celého organizmu vrátane imunity. Ešte dôležitejšia než dĺžka je kvalita spánku. Tú vieme podporiť podobnými opatreniami ako u dospelých. Napríklad by deti nemali aspoň hodinu pred spaním pozerať TV či hrať PC hry. Minimálne 2 hodiny pred spaním by sa mali vyhnúť aj ťažšie stráviteľným jedlám.
Keď si uvedomíme, že 60 až 80 % imunitných buniek sa nachádza v črevách, je logické, že to čo jeme má zásadný vplyv na to, ako funguje naša imunita. Ani v tomto prípade neexistuje zázračná potravina, ktorá naštartuje imunitný systém k dokonalosti. Ak imunitu vnímame ako previazaný systém jednotlivých orgánov, tkanív a buniek v tele, tak najdôležitejším faktorom je vyváženosť a rôznorodosť stravovania. Pre imunitu napríklad nie je dôležitý len zinok, alebo vitamín D, ale celý komplex minerálov, vitamínov, enzýmov či probiotík, ktoré by sme správnym stravovaním mali detskému organizmu dopriať. Budovanie efektívnej imunity pomocou stravy je dlhodobý proces a je súčasťou zdravého a zodpovedného životného štýlu.
Okrem všeobecných odporúčaní pre stravovanie ako dostatok zeleniny, ovocia, rýb a strukovín, obmedzené množstvo potravín s vysokým obsahom konzervantov a farbív, sladkostí a „tučných“ jedál, je vhodné myslieť aj na potraviny, ktoré majú väčšie zastúpenie imunite prospešných látok. Patria sem potraviny, v ktorých nájdeme zvýšený podiel karotenoidov, vitamínu C, zinku, vitamínu B6 či omega-3/6 esenciálne nenasýtených mastných kyselín (napr. mrkva, cesnak, morské ryby, brokolica, fazuľa, mango, vlašské orechy, špenát, kapusta, pomaranče, sladké zemiaky, jahody, čučoriedky či tekvica).
Vo všeobecnosti platí, že dopĺňanie vitamínov formou rôznych doplnkov výživy má len malý účinok na celkovú výkonnosť imunitného systému a vhodnejšie je ich dodávať v prirodzenej forme vyváženou stravou. Každopádne sú stavy a situácie, kedy je potrebný zvýšiť príjem niektorých z nich, napr. vitamínu C počas akútneho infektu. V prípade, že imunitný systém nefunguje dostatočne alebo nastane obdobie s vysokými nárokmi na jeho funkcie, je potrebné podporiť jeho funkcie alebo pomôcť ich úprave napr. po infekcii, možno siahnuť po niektorých prípravkoch prírodného pôvodu, pri ktorých štúdie potvrdili schopnosť podporiť imunitné obranné mechanizmy (napr. biologicky aktívne polysacharidy – imunoglukan), prípadne niektoré vybrané fytofarmaká.
Spravte z potravín na báze bielej múky a z rafinovaného cukru základ stravovania vášho dieťaťa, a zdravotné dôsledky, ale napríklad aj obezita na seba nenechajú dlho čakať. Pridajte k tomu nadmerné a neindikované užívanie antibiotík v dôsledku častejšej chorobnosti a dlhodobé pasívne fajčenie v domácnosti, a máte ideálny koktail, ktorý „zabije“ detskú imunitu.
Naučiť dieťa správne hygienické návyky už v útlom detstve je nesporne dôležité. Správna hygiena síce nezabezpečí lepší imunitný systém, ale napríklad umytie rúk po pobyte vonku alebo na toalete, zníži riziko infekčných ochorení. Rovnako čistenie zubov dvakrát denne, nosenie čistého oblečenia a pravidelné kúpenie by malo byť samozrejmosťou.
Na druhej strane, každý extrém škodí. V skutočnosti len máloktoré baktérie sú reálnou hrozbou pre zdravie dieťaťa. Naše poznatky o tom, ako pracuje imunita sa stále vyvíjajú. Vedci napríklad zistili, že úzkostlivá snaha izolovať naše deti pred cudzími baktériami vedie v skutočnosti k zvýšeniu chorobnosti a výskytu alergií. Preto je veľmi dôležité poskytnúť deťom vyvážený kontakt aj so „znečisteným“ prírodným svetom rovnako, ako sme sa my v detstve hrali v potoku, na povale či kaluži.
Ak naučíte vaše dieťa aktívnemu pohybu a cvičeniu, dáte mu jeden z najdôležitejších darov do života. Viaceré vedecké štúdie potvrdili, že pravidelné cvičenie zvyšuje počet prirodzených protilátok u dospelých aj detí. Úplne stačí, aby sa dieťa naučilo denne aspoň 30 minút pohybovať alebo cvičiť so zvýšenou srdcovou frekvenciou.
Najlepšie je otužovať deti prirodzene, teda obyčajným sprchovaním vlažnou vodou, plávaním v jazere či hrou v potoku. V chladnejších ročných obdobiach je zas dôležité chodiť na pravidelné vychádzky, a to aj počas miernych mrazov či za sychravého počasia.
Vitamín D patrí ku kriticky dôležitým látkam pre fungovanie imunity a ďalších orgánov. Ak nám v organizme chýba, máme až o 40 % väčšiu šancu, že prechladneme. Mnohí ľudia v našej zemepisnej šírke pritom trpia nedostatkom tohto vitamínu. Získať ho vieme najmä pravidelným pobytom na slnku. Postačuje 15 minút na slnku v čase od 10.00 do 17.00 medzi marcom až októbrom. Samozrejme nesmieme zabudnúť na ochranu pred UV žiarením. Odborníci tiež odporúčajú, aby deti vo veku šesť mesiacov až päť rokov denne užívali doplnky s obsahom vitamínu D na úrovni 7 až 8,5 mikrogramov.
Aj keď to znie samozrejme, v dnešnej uponáhľanej dobe ide o niečo, čo rodičia zvyknú zanedbávať. Stres je pritom jeden z kľúčových faktorov, ktoré prispievajú k úpadku imunitného systému. Naopak, viaceré štúdie preukázali, že smiech, vnútorná pohoda a zdravie vzájomne súvisia. Nezabudnite sa dnes svojho potomka spýtať, čo ho trápi a čomu naopak spravilo radosť.
klinický imunológ, alergológ, pediater
klinický imunológ a alergológ
kožný lekár, dermatovenerológ