Ako predchádzať tomu, aby bolo vaše dieťa hypersenzitívne na najrôznejšie alergény

IMUNOBLOG / 05.05.2020

Ako vzniká alergia

Alergia na potraviny postihuje 5 až 8 % detí do dvoch rokov a 3 až 4 % dospelých. Deti, ktoré majú rodičov alergikov, majú genetickú predispozíciu a je pravdepodobné, že alergia sa objaví aj u nich. U detí, ktoré majú oboch rodičov alergikov je pravdepodobnosť vzniku alergie 40 až 80 %, pri jednom rodičovi alergikovi je to 20 až 50 %.

„Vinníkom“ sezónnej rastlinnej alergie je najčastejšie peľ rôznych drevín, bylín či tráv, ktorý je prenášaný vetrom alebo iným nositeľom. Na jar ľudí trápia kvitnúce dreviny a cez leto trávy a buriny. Medzi najviac alergizujúce rastliny patria napríklad ambrózia, lieska, zlatobyľ, palina, ďatelina alebo skorocel.

Ďalším veľmi výrazným vyvolávateľom alergických reakcií je hmyz. Bodnutie môže vyvolať, nielen u detí ale aj u dospelých, veľmi výraznú reakciu a vtedy je potrebné urýchlene vyhľadať pomoc odborníka. Medzi ďalšie významné alergény patria aj iné organizmy či dráždivé látky ako napríklad roztoče, plesne, parfumy alebo znečistené ovzdušie.

Prejavy alergie

Alergická reakcia má viacero príznakov, od ľahších až po tie život ohrozujúce.

Prejavy alergie na potraviny:

·         problémy s tráviacim traktom ako bolesti brucha, hnačky, zápcha či vracanie

·         prejav na koži v podobe vyrážky či ekzému

·         problémy s dýchaním a astma

·         alergická nádcha

·         život ohrozujúci anafylaktický šok

Prejavy alergie na rastliny:

·         slzenie očí

·         kýchanie

·         svrbenie

·         upchaté a zahlienené dutiny

·         vyrážky

·         kašeľ

Ako alergii predchádzať

Pri prevencii alergie je dôležité aj to, v akom prostredí dieťa vyrastá a kedy je prvýkrát vystavené potenciálnym alergénom. Kľúčové je predísť prvotnému vzniku senzibility. Dôležitým preventívnym opatrením je výlučné dojčenie počas prvých 4 – 6 mesiacov života dieťaťa. Materské mlieko je hypoalergéne a okrem iných prospešných látok obsahuje aj prospešné baktérie a oligosacharidy, ktoré dieťatku pomáhajú budovať správnu črevnú mikroflóru. Vo všeobecnosti by mala byť strava detí pestrá a každú novú potravinu je vhodné pridávať postupne, v malých dávkach, už od 6. mesiaca života dieťaťa. Vysoko alergénne potraviny ako sója či orechy, by sa mali zaradiť do jedálnička dieťaťa až po prvom roku života.

Rozmýšľali ste už o domácom miláčikovi? Ak rodič nie je alergický na zvieratá, výskyt alergií môže znížiť aj vyrastanie detí so zvieratami. Taktiež deťom občas neuškodí trochu špiny, preto nemusíme dezinfikovať všetko, čo im dáme do ruky. Ich imunita tak bude silnejšia. Samozrejme, v časoch súčasnej pandémie je dezinfekcia veľmi dôležitá.

Čo s tým, keď sa už objaví

Najvhodnejšie pre zistenie presnej príčiny vzniku reakcie na potraviny je zaviesť si tzv. potravinový denníček, do ktorého si budete značiť, čo a kedy dieťa zjedlo a aká bola jeho reakcia. S takýmto záznamom je vhodné následne navštíviť alergológa. Ak sa nájde príčina, môže nasledovať liečba.

Prvou „obranou“ proti potravinovej alergii je vyradenie konkrétnej potraviny, ktorá reakciu vyvolala. Medzi najčastejšie alergény, ktoré ale časom obvykle zmiznú, je kravské mlieko, vajcia a sója. Mlieko sa po vyradení môže znovu vyskúšať napríklad v troch rokoch. Naopak, napríklad alergia na arašidy, orechy či morské plody sa len tak nevytratí a trvá celý život.

U rastlinných alergií prevažuje lokálna sezónna liečba príznakov antihistaminikami (napr. oči, nos). V súčasnosti existuje už aj cielená alergénová imunoterapia, ktorá pri správne určenom postupe a spolupráci pacienta ponúka možnosť zbaviť sa alergie takmer úplne.