Žihľavka – častý kožný problém nielen u detí

Žihľavka – častý kožný problém nielen u detí

MUDr. Vladimír Flimer / 08.05.2014

Priebeh urtikárie je podobný reakcii po kontakte so žihľavou. Odtiaľ pochádza aj laické pomenovanie tohto ochorenia: žihľavka. V skutočnosti ide o pomenovanie širokej škály ochorení rôzneho pôvodu s rovnakými príznakmi, ktoré najmä v chronickej forme majú značný vplyv na kvalitu života.

Urtikária je choroba s charakteristickým rôznorodým výsevom tzv. urtík na koži. Príčin tohto výsevu poznáme mnoho, a táto rôznorodá etiopatogenéza vedie aj k rôznemu priebehu ochorenia. Odhaduje sa, že takmer 25 % ľudí už urtikáriu počas života prekonalo aspoň jedenkrát.

V mieste urtiky vzniká najprv začervenanie so svrbením, neskôr vyvýšený kožný opuch bledoružovej až sýtočervenej farby a polotuhej konzistencie, niekedy s bledým centrom. Urtikáriu môže sprevádzať aj opuch podkožného tkaniva ako intenzívna alergická reakcia I. typu v miestach s jemnou kožou. Podľa priebehu urtikáriu delíme na akútnu a chronickú.

Akútna žihľavka

Poznáme veľké množstvo potenciálnych príčin akútnej urtikárie, ktorá je vôbec najčastejšou formou žihľavky. Môže ísť napríklad o bakteriálne, vírusové, mykotické a parazitárne infekcie (40 % prípadov). Žihľavku tiež môžu vyvolať lieky (napríklad antibiotiká), potraviny (orechy, mlieko, arašidy, vajcia, morské ryby) alebo poštípanie hmyzom. Až u 85% prípadov sa nepodarí zistiť skutočnú príčinu.

Prejavy akútnej žihľavky sa objavia náhle a zvyčajne vymiznú do 3 až 6 týždňov. Vyskytuje sa najmä u detí, ale aj u dospelých, väčšinou raz za život. Takmer 15 % ľudí prekonalo túto formu žihľavky aspoň raz v živote, a to najčastejšie medzi 20. – 40. rokom života.

Chronická urtikária

Ide o stav, keď výsev urtík trvá viac než 6 týždňov, zvykne pretrvávať mesiace aj roky. Rozšírenosť chronickej urtikárie v bežnej populácii je do 4 %. Prejavuje sa buď ako dlhodobý stav bez prerušenia, alebo v krátkych časových obdobiach ako recidivujúca forma. Prejavy chronickej urtikárie sú takmer zhodné s akútnou. Výsev ale býva nepravidelný, vzhľad prejavov, čo sa týka veľkosti a farby býva rovnaký.

Pôvod chronickej urtikárie je často neobjasnený – zo známych príčin môže ísť napríklad o prítomnosť tzv. fokálnej infekcie, o poruchy zažívacieho traktu, neobjasnenú kvasinkovú alebo mykotickú infekciu, či parazity. Častá je najmä autoimunitná príčina (viac než 50 % zo všetkých chronických urtikárií).

Riziká urtikárie

Žihľavka, najmä v chronickej forme, je pomerne vážne systémové ochorenie, ktoré sa dotýka aj iných orgánových systémov. Okrem spomínaného opuchu mäkkých tkanív podkožia postihuje aj vnútorné orgány. Prepojenie bolo potvrdené aj s opuchmi kĺbov, hnačkami či astmatickými záchvatmi. V prípade agresívneho výsevu urtík sa môžu u postihnutého pacienta objaviť až šokové prejavy a záchvaty dýchavičnosti.

Diagnostika žihľavky

Základom diagnostiky je posúdenie typických svrbivých urtík na koži, prípadne edémov (opuchov) mäkkých tkanív. Dermatológovia v spolupráci s imunológmi a ďalšími odborníkmi sa v prvom rade snažia vypátrať spúšťaciu príčinu urtikárie. Samozrejmosťou sú okrem získania anamnézy, aj zápalové, hematologické a biochemické vyšetrenia vrátane mikrobiologického a parazitologického vyšetrenia.

Liečba urtikárie

Hlavným cieľom je eliminovať spúšťací faktor, ak sa ho podarí objaviť. Proti účinkom histamínu sa používa štandardná symptomatická liečba na báze antihistaminík, aj ich kombináciami. Zvykne sa siahať aj po antagonistoch leukotriénových receptoroch, v krajných prípadoch aj po kortiko-steroidoch. Najzložitejšia a menej úspešná je liečba chronickej žihľavky. V tomto prípade sa úspech môže dosiahnuť kombináciou preparátov podľa typu urtiky. Dôležitý je najmä individuálny prístup.


Späť na zoznam blogov

Odborné poradenstvo

  • doc. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA

    klinický imunológ, alergológ, pediater

  • MUDr. Zuzana Rennerová PhD.

    klinický imunológ a alergológ

  • MUDr. Vladimír Flimer

    kožný lekár, dermatovenerológ

Sledujte náš kde nájdete všetko o imunite.