Menej „depky“ a stresu = menej chorôb

IMUNOBLOG / 20.08.2018

Dlhodobý smútok a stres ničia našu imunitu

Pri udržiavaní psychického a fyzického zdravia je veľmi dôležitá rovnováha pri regulácii metabolických a fyziologických pochodov prostredníctvom nervového, endokrinného a imunitného systému. Ak ste zdraví, žijete správnym životným štýlom a ste vo veku do 60 rokov, máte svoju imunitu do veľkej miery pod kontrolou.

Ak trpíte chronickým ochorením, treba byť obozretnejší voči infekciám a aktívne posilňovať odolnosť organizmu. Avšak len pomerne nedávno sa vedecky potvrdilo, že na úplne každý imunitný systém, či už u zdravého alebo chronicky chorého človeka, negatívne vplýva pravidelný stres a dlhodobý smútok či depresia.

Z hľadiska miery stresovania organizmu treba rozoznávať medzi depresiou, smútkom, predmenštruačným syndrómom (PMS) a chronickým únavovým syndrómom. PMS a bežný krátkodobý smútok majú len minimálny vplyv na našu imunitu. Chronický únavový syndróm patrí medzi špecifické imunologické problémy a vyžaduje si osobitný prístup pri liečbe. Avšak v prípade dlhodobého smútku, úzkosti, intenzívneho stresu či potvrdenej klinickej depresie ide o procesy, ktoré dokážu krok za krokom rozvrátiť imunitný systém.

Najhoršie „stresovanie imunity“ vzniká u starších ľudí nad 60 rokov, ktorí chronicky trpia miernou depresiou. Ale výskumy ukázali, že aj u mladších ľudí s chronickým smútkom alebo pod vplyvom dlhotrvajúceho stresu dochádza k najvýraznejšiemu zníženiu hladiny NK-buniek zodpovedných za ochranu proti vírusovým infekciám a zníženiu T-bunkovej odpovede na infekciu. Tým sa znižuje schopnosť imunity odraziť nastupujúce ochorenie.

Psychika a imunita sú prepojené systémy

Vzájomný vzťah imunity a psychiky je zložitejší, než sa na prvý dojem zdá. Zjednodušene povedané, problémy s imunitou vytvárajú depresie a depresia zas vytvára problémy s imunitou. Je dokázané, že cytokíny (molekuly imunitného systému) a zápalové parametre (C-reaktívny proteín, interleukín 1 a 6) sú prepojené s depresiou a látkami v mozgu, ktoré ju vyvolávajú. To napríklad znamená, že intenzita depresie vplýva aj na silu zápalu pri rôznych ochoreniach. Iné štúdie zas odhalili, že spolu so zlepšením imunity často dochádza aj k zmierneniu depresívnych a úzkostných stavov.

Mnohé ochorenia sú úzko previazané s depresiou: ochorenie srdca, diabetes, Crohnova choroba, autoimunitné choroby, rakovina, HIV či roztrúsená skleróza. Rovnako je preukázaný vzťah medzi reakciou mozgu na stres, ktorá aktivuje adrenalín a ten zas vplýva na imunitné orgány ako kostná dreň, týmus, slezinu a lymfatické uzliny.

A aby to nebolo také jednoduché, do vzťahu psychiky a imunity vstupujú aj ďalšie orgánové prejavy, napríklad metabolizmus. Je dokázané, že depresia môže vzniknúť ako dôsledok metabolickej poruchy a jej prejavu – obezity. 

Menej stresu a zmiernenie smútku pomôžu aj imunite

K mozgovým hormónom, ktoré ovplyvňujú ľudské emócie, ale aj spánok či správanie patrí melatonín. U ľudí trpiacich depresiami dochádza k postupnému znižovaniu hladiny tohto hormónu. To okrem iného vedie k zhoršovaniu funkcie týmusu, v ktorom sa vyvíjajú T lymfocyty, zodpovedné za správnu funkčnosť imunitného systému aj obranu proti rakovine.

---

Podobných príkladov vzájomného pôsobenia imunity, hormónov a psychiky je viac. Preto treba pri diagnostike imunologických problémov zvážiť aj psychický stav za posledné mesiace až roky, prípadne vyšetriť stav hormónov u endokrinológa.

V prípade, ak dlhšie žijete vo veľkom strese, treba sa naučiť relaxovať a napätie „rozpúšťať“. Ak zas trpíte dlhodobým ťaživým smútkom či úzkosťou, odporúčame zvážiť návštevu odborníka, psychológa alebo psychiatra, ktorý vám pomôže vrátiť sa do vnútornej pohody. Odmenou bude postupná obnova správneho fungovania aj ostatných funkcií tela vrátane imunitného systému.