Nosné a krčné mandle – ponechať či odstrániť?

Nosné a krčné mandle – ponechať či odstrániť?

doc. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA / 31.01.2017

Ešte pomerne nedávno prebiehali medzi imunológmi a ORL lekármi vášnivé debaty o tom, kedy mandle odstrániť z organizmu a kedy ich ponechať. I keď táto otázka ešte stále nie je uzavretá na 100 %, istý odborný konsenzus je už pár rokov na svete.

Mandle sú útvary zložené najmä z lymfatického tkaniva. Delíme ich na dva druhy – nosohltanové a krčné (podnebné). Predstavujú významnú súčasť lymfatického systému. Tvoria tiež prvú obrannú líniu imunitného systému, a to na viacerých úrovniach:

  1. Ochrana dýchacích ciest pred infekciami. Najmä krčné mandle sú pascou pre baktérie a infekcie, snažiace sa preniknúť do priedušiek a následne aj pľúc. Táto funkcia má kľúčovú úlohu najmä v rannom detskom veku.

  2. Uvoľňovanie lymfocytov, tvorených lymfatickým systémom. Tie organizmus ochraňujú pred rozličnými baktériami a vírusmi, ktoré doň vstupujú skrz ústa a nos (potrava a dýchanie). Lymfocyty sú tvorené aj krčnými mandľami.

  3. Ochrana tráviaceho systému. Mandle ochraňujú zažívací trakt pred viacerými patogénmi. Osobitne pred tými, ktoré ohrozujú hltan, pažerák a žalúdok.

Nosné mandle

Nosohltanovú mandľu, bežne nazývanú aj nosná, nájdeme v nosohltanovej klenbe. Voľným okom nebýva viditeľná. Je významnou súčasťou imunitných procesov najmä v detskom veku, keď deti chráni pred bacilmi. Jej špecifikom je postupný nárast veľkosti, pričom vrchol dosiahne asi v 8. roku života dieťaťa. Do puberty napokon úplne zmizne.

K zväčšovaniu nosných mandlí dochádza prirodzene kvôli génom, resp. aj počas akútnej infekcie horných dýchacích ciest. Nárast objemu mandle sa stáva problémom, ak sa po preliečení akútnej choroby nevráti k pôvodnej veľkosti. Najmä u detí s častými zápalmi horných dýchacích ciest a slabšou imunitou sa zvyknú objaviť sprievodné zdravotné komplikácie, ktoré si niekedy vyžadujú lekársky zákrok.

Krčné (podnebné) mandle

Krčné mandle sú zložitejším párovým orgánom, ktorý možno vidieť na bokoch konca ústnej dutiny. Rovnako ako nosné, pozostávajú najmä z lymfoepitelového tkaniva, ktoré filtruje prijímané jedlo a vdychovaný vzduch od patogénov. Zároveň krčné mandle produkujú lymfocyty – dôležité protilátky najmä pre detský imunitný systém. Samozrejme, niekedy sa pri slabšom imunitnom systéme podarí baktériám či infekcii na krčných mandliach usadiť a vznikne zápal. V prípade, ak sa dostatočne neprelieči, hrozia o dosť vážnejšie zdravotné komplikácie než pri nosných mandliach (ochorenie srdca, zlyhanie obličiek, bolesti kĺbov).

Kedy sa odporúčajú vybrať mandle?

K najčastejším prejavom problematických mandlí patrí nočné chrápanie či škrípanie zubov, pravidelne sa objavujúce angíny či zápaly stredného ucha a sťažené dýchanie a prehĺtanie. Pozrime sa na konkrétne odporúčania pre jednotlivé druhy mandlí.

Nosohltanové mandle

Ak sa lekárskym vyšetrením potvrdí zväčšená nosohltanová mandľa vrátane nepriaznivých klinických príznakov v horných dýchacích cestách, treba ju čo najskôr vybrať. Takáto nosná mandľa predstavuje mechanickú príčinu zúženia v horných dýchacích cestách. Vedie tiež k stagnácii hlienu a k jeho zatekaniu, čo následne spôsobuje častejšie zápaly stredoušia.

Niekedy sa objavuje strach, že ak sa vyberie nosná mandľa, dieťa častejšie ochorie na priedušky. Táto obava je úplne neopodstatnená a nepotvrdzujú ju žiadne relevantné vedecké štúdie. Pokiaľ je teda vaše dieťa často choré a má preukázané vysoké zápalové parametre v krvi, v noci chrápe a často dýcha otvorenými ústami, odporúča sa vybrať mu nosnú mandľu.


K ďalším indikáciám na odstránenie nosnej mandle (tzv. adenotómie) patria:

  1. komplikácie kvôli jej nadmernej veľkosti vrátane chronického zápalu stredného ucha,

  2. chrápanie či škrípanie zubami počas spánku,

  3. hromadenie hlienov v nose a ich zatekanie do hltana,

  4. pravidelné dýchanie ústami v dĺžke viac ako 3 mesiace,

  5. hlienovo-hnisavé nádchy objavujúce sa častejšie než 4 až 6-krát ročne.

Krčné mandle

V ich prípade býva rozhodovanie o odstránení náročnejšie a vyžaduje si úzku spoluprácu krčného lekára s imunológom. Vzhľadom na spomínané významné zdravotné riziká chronicky zapálených krčných mandlí ich netreba podceniť. Medzi obvyklé indikácie na tzv. tonzilektómiu (operačné odstránenie podnebných mandlí) patria:

  1. opakované angíny (5 x ročne za posledné dva roky alebo 7 x za jeden rok),

  2. opakované hnisavé zápaly podnebných mandlí s horúčkami (3 – 4 krát ročne tri roky za sebou),

  3. chronický zápal v mandliach vrátane zvýšených zápalových parametrov, zápachu úst a pozitívneho výteru z hrdla. Často je vyvolaný nebezpečnou streptokokovou baktériou, ktorá ohrozuje aj ostatné orgány v tele,

  4. nadmerne zväčšené krčné mandle, vyvolávajúce dýchacie problémy ako chrápanie, nočné prestávky v dýchaní a podobne,

  5. absces – akútny intenzívny zápal, ktorý napadne aj tkanivo mimo mandlí a vytvára hnis,

  6. opakované krvácania z mandle,

  7. odstránenie potvrdeného ložiska zápalu pri rôznych kožných ochoreniach, alebo pred operáciou srdca,

  8. nezhubný či zhubný nádor krčnej mandle.


Samostatnú skupinu tvoria mykotické angíny vyvolané hubami ako Candida albicans. Prejavujú sa bielymi povlakmi, bolesťami hrdla a nechutenstvom, pričom ale chýbajú horúčky a zväčšené lymfatické uzliny na krku. Nesmie sa zameniť s typickou hnisavou angínou, ktorá sa lieči antibiotikami. Tie sú totiž v prípade mykotickej angíny nielenže neúčinné, ale môžu aj zhoršiť priebeh ochorenia.


Späť na zoznam blogov

Odborné poradenstvo

  • doc. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA

    klinický imunológ, alergológ, pediater

  • MUDr. Zuzana Rennerová PhD.

    klinický imunológ a alergológ

  • MUDr. Vladimír Flimer

    kožný lekár, dermatovenerológ

Sledujte náš kde nájdete všetko o imunite.