Chronický únavový syndróm a imunita

Chronický únavový syndróm a imunita

IMUNOBLOG / 18.01.2018

CFS je vážny multiodborový problém, ku ktorému majú čo povedať rôzne lekárske smery – vnútorné lekárstvo, imunológia, reumatológia, neurológia, algeziológia či psychiatria. Často je toto ochorenie označované aj inými názvami – islandská choroba, syndróm vojny v Perzskom zálive, postinfekčný únavový syndróm, myalgická encephalitis či chronický únavový a imunodysfunkčný syndróm. Patrí sem aj fibromyalgia s typickými bolesťami svalov.

Čo sa skrýva za chronickým únavovým syndrómom a ako ho diagnostikovať?

CFS sa môže objaviť už v puberte, ale najčastejšie prepuká v 40. až 50. roku života, bez ohľadu na rasu, pohlavie či sociálnu vrstvu. Jedine fibromyalgia je častejšia u žien. Vzhľadom na komplexnosť a nejasnosť CFS, ani jeho diagnostika nie je jednoduchá. Najčastejšie za týmto syndrómom stojí kombinácia vhodných génov s viacerými telesnými systémami (neuroendokrinným, imunologickým či psychogénnym), ako aj s externými vplyvmi (infekcie, stres či znečistenie vonkajšieho prostredia).

V rámci diagnostiky CFS by sa u pacienta mal okrem základného symptómu – dlhodobej silnej únavy – vyskytnúť aj niektorý z týchto prejavov:

  1. zhoršenie pamäťových schopností,
  2. rôzne druhy bolestí (lymfatické uzliny, svaly, krk, hlava, kĺby...),
  3. nekvalitný spánok bez osvieženia,
  4. rôzne psychologické a neurologické komplikácie,
  5. dlhodobé zápaly a zvýšená teplota,
  6. výrazné zhoršenie únavy po dlhšej námahe.

Vyšetrenie človeka s podozrením na CFS by malo byť čo najviac komplexné. Bohužiaľ často sa títo pacienti stretávajú s nepochopením a zľahčovaním ich stavu, čo syndróm len zhoršuje. Takže zodpovedný psychologický prístup lekára je základným predpokladom správnej diagnózy aj budúcej terapie. K odporúčaným vyšetreniam u pacientov s CFS patrí podrobná anamnéza, fyzikálne vyšetrenia, krvné a biochemické vyšetrenia, endokrinologické, mikrobiologické a sérologické vyšetrenia a samozrejme imunologické, alergologické a neurologické vyšetrenia.

Takáto komplexnosť vyšetrení má za cieľ v prvom rade vylúčiť inú chorobu s podobnými príznakmi ako CFS. Zároveň len kombinácia týchto prístupov môže viesť k stanoveniu správnej budúcej liečby a podporných opatrení. Preto je niekedy dôležité siahnuť aj po konzultáciách s psychológom či psychiatrom, prípadne špecialistom na spánkové poruchy. Vždy treba zohľadňovať výsostne individuálny charakter tohto ochorenia.

Hľadanie príčiny chronického únavového syndrómu (CFS) a vzťah k imunitnému systému

Už vieme, že CFS je chorobný syndróm, ktorý postihuje rôzne telesné systémy vrátane neurologického a imunitného. V počiatkoch skúmania sa CFS považoval za autoimunitné ochorenie, ktoré prípadne súvisí s niektorými infekciami. V posledných rokoch sa však skúmanie tohto syndrómu zintenzívnilo a paradoxne prinieslo ešte viac otázok ako konečných odpovedí.

Vzťah CFS a imunity bol potvrdený iba čiastočne a s nejednoznačnými výsledkami. Na jednej strane sa u väčšiny pacientov s týmto syndrómom našli odchýlky od normálu v laboratórnych imunologických vyšetreniach. Na strane druhej ani v jednom prípade sa nepotvrdilo také zoslabenie imunitných funkcií, ktoré by mohlo viesť k vzniku CFS. Navyše v prípade známych autoimunitných chorôb nenájdeme chronickú únavu ako ich prejav.

CFS zvyčajne vznikne, až keď sa kvôli nedostatočnosti imunity rozvinie chronický zápal (astma, chronická bronchitída a podobne). Aby to však nebolo také jednoduché – aj keď sa CFS zvykla objavovať u pacientov napadnutých niektorými druhmi infekcií, vyvolávajúcimi najmä zápaly horných ciest dýchacích, tieto vírusy neboli potvrdené ako spúšťače CFS.

Pomerne nedávno sa odhalil vzťah niektorých génov, regulujúcich energetický metabolizmus v organizme, a chronickej únavy. Tento vzťah vysvetľuje, prečo sa u pacientov s CFS zhorší ich zdravotný stav po vyššom energetickom výdaji, napr. športovaní. V súčasnosti sa za príčiny CFS teda považuje celá plejáda faktorov:

  1. poruchy imunitného systému (alergie, autoimunita, AIDS),
  2. niektoré génové poruchy,
  3. poruchy metabolizmu,
  4. endokrinné poruchy žliaz s vnútornou sekréciou,
  5. poruchy centrálneho nervového systému,
  6. dlhodobý stres,niektoré infekcie,
  7. plesne a parazity.

Aké sú možnosti liečby chronického únavového syndrómu?

Vzhľadom na široký rozsah možných príčin CFS je pred začiatkom liečby potrebné čo najviac zúžiť kľúčové príznaky a zamerať sa na ich zmiernenie. Keďže tento syndróm je multidisciplinárny chorobný stav, vyžaduje si aktívnu spoluprácu odborníkov z viacerých medicínskych smerov, centrálne koordinovaných praktickým lekárom pacienta.

Pri tejto chorobe neexistuje jeden odporúčaný spôsob liečby. Liekovú terapiu treba vždy nastaviť podľa charakteru a prejavov choroby daného pacienta. Lekár by sa naňho mal pozerať ako na komplexnú trpiacu bytosť a neliečiť len jednotlivé orgány. Zo strany pacienta zase treba jednoznačne upraviť životný štýl podľa štandardných odporúčaní, ktoré často spomíname aj na našich stránkach – vhodná strava, dostatok tekutín, vyhýbanie sa stresu, cigaretám či nadmernému alkoholu.

Vhodné je aspoň mierne cvičenie s relaxačnými prvkami (joga a pod.), pričom únavu ale neprekonávame nasilu. Potrebné je aj siahnuť po prípravkoch typu Imunoglukan a podpornej liečbe minerálmi – najmä zinok, selén a horčík, prípadne po odporúčaní lekárom aj vitamíny.


Späť na zoznam blogov

Odborné poradenstvo

  • doc. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA

    klinický imunológ, alergológ, pediater

  • MUDr. Zuzana Rennerová PhD.

    klinický imunológ a alergológ

  • MUDr. Vladimír Flimer

    kožný lekár, dermatovenerológ

Sledujte náš kde nájdete všetko o imunite.