Ako obdarovať dieťa dobrou imunitou?

prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA, FAAAAI / 22.10.2019

Keď sa rodí imunita

Rozvoj imunitného systému začína počas gravidity pomerne skoro vývojom z tzv. pluripotentnej kmeňovej bunky. Obrazne povedané ide o „pramatku“ všetkých buniek, a to nielen imunitného systému, ale aj iných tkanív a orgánov. Z tejto bunky sa od 5. týždňa po počatí začnú vyvíjať komplikovanými zmenami na génovej úrovni aj jednotlivé bunky imunitného systému. Ako prvé sa vyvíjajú zložky nešpecifickej, čiže vrodenej imunity, ktoré reagujú nešpecificky na rôzne podnety z vonkajšieho aj vnútorného prostredia a sú účinné už pri prvom kontakte s konkrétnym ohrozujúcim faktorom.

Až neskôr dochádza k dozrievaniu špecifickej imunity, ktorá je charakteristická tzv. imunologickou pamäťou. Pre účinnosť sa potrebuje najprv stretnúť s podnetom, proti ktorému má organizmus v budúcnosti brániť. Pri prvom kontakte s týmto faktorom si ho špecifická imunita zapamätá, a potom je už pri opätovnom stretnutí schopná rozvinúť sa do plnej sily. Práve takéto „programovanie“ imunitného systému je aj cieľom očkovania, ktoré organizmus naučí, ako sa brániť proti tej-ktorej chorobe.

Imunitná „továreň“ v brušku mamičky

Väčšina mamičiek sa zaujíma o to, ako môže pomôcť svojmu dieťaťu pri vývoji jeho imunitného systému. Tento vývoj prebieha počas celého tehotenstva v úzkom kontakte s materským organizmom. Z pohľadu matky je už samotné tehotenstvo zaujímavým a náročným imunologickým obdobím, v ktorom musí byť jej imunitný systém čiastočne „potláčaný“, aby sa nebránil voči antigénom, ktoré dieťa zdedilo po otcovi.

Mamička môže ovplyvniť vývoj imunitného systému plodu a dieťaťa množstvom malých pozitívnych krokov ako pravidelné dojčenie, pestrá a vyvážená strava alebo nízka úroveň stresu. Netreba zabúdať aj na to, že niektorými faktormi (fajčenie, požívanie návykových látok a niektorých liekov) môže matka vplývať na vývoj obranyschopnosti svojho dieťaťa negatívne.

Pokiaľ ide o dieťatko, už v závere prvej tretiny gravidity dochádza k aktívnemu prenosu ochranných protilátok od matky cez placentu na dieťa. Týmto spôsobom je hneď po pôrode dieťa chránené proti ochoreniam, voči ktorým je aj matka odolná. Avšak táto „pasívna“ imunita je len dočasná a v priebehu prvých mesiacov po pôrode dochádza k postupnému spotrebovaniu a rozkladu týchto protilátok.

Osamostatnenie detskej imunity

Imunitný systém plodu a novorodenca je plne vybavený, avšak neskúsený a bez imunologickej pamäte. Istá funkčná „neschopnosť“ jednotlivých buniek je čiastočne kompenzovaná ich vyšším počtom v porovnaní s neskorším vekom. Avšak po prvých mesiacoch od narodenia sa dieťa musí začať brániť proti infekčným útokom samo zvyšovaním obranyschopnosti vlastného imunitného systému (očkovaním, prekonaním jednotlivých ochorení a podobne).

Podporu pri tejto fáze rozvoja dieťaťa dokáže naďalej poskytovať aj matka, a to prostredníctvom materského mlieka, ktoré obsahuje protilátky a rôzne zložky stimulujúce imunitný systém. Prístup matky tak po celú dobu patrí k najdôležitejším činiteľom, ktoré ovplyvňujú kvalitu a vývoj imunitného systému dieťaťa v budúcnosti.