Kedy začať cvičiť po užívaní antibiotík?

IMUNOBLOG / 09.03.2016

Antibiotiká účinkujú na dvoch úrovniach – buď priamo usmrcujú baktérie alebo spomaľujú až zastavujú ich rast. Každá trieda antibiotík to vykonáva iným spôsobom. Napríklad penicilíny dokážu zasiahnuť do syntézy bunkovej steny baktérií, tetracyklíny a makrolidové antibiotiká zas vstupujú do syntézy bielkovín. Na vírusové infekcie antibiotiká nepomáhajú, napriek tomu sú u nás stále predpisované aj na bežné prechladnutia. Riešením je vyžiadať si u lekára jednoduché CRP vyšetrenie, ktoré vyvráti alebo potvrdí opodstatnenosť antibiotík.

Aj z dôvodu nadužívania spotreba antibiotík dosiahla obrovské rozmery, čo vedie k nárastu rezistencie baktérií. Akosi zabúdame na to, že antibiotiká sú liekom určeným na vážnejšie chorobné stavy. Je teda zrejmé, že ak trpíme chorobou, ktorá si vyžaduje antibiotiká, tak sa náš organizmus nachádza v silne oslabenom stave, ktorý vyžaduje čas a pokoj na zotavenie, nie fyzickú aktivitu. Nemali by sme zabúdať ani na nežiaduce účinky antibiotík, ktoré športovanie takisto limitujú.

Asi najčastejšou negatívnou reakciou pri ich užívaní je alergia na účinnú látku. Pomerne častá je aj toxicita voči niektorému z orgánov (pečeň, obličky, srdcovocievna sústava, neurologická sústava). Nevýhodou širokospektrálnych antibiotík je aj to, že nerozlišujú medzi zlými a užitočnými baktériami, ktoré tvoria napríklad črevnú alebo vaginálnu flóru. To môže pri dlhodobom užívaní viesť k zhoršeniu imunity a v krátkodobom pohľade zas k rozvoju kvasinkovej infekcie alebo hnačky.

Odolných baktérií voči antibiotikám je stále viac

Prečo je nevhodné cvičiť počas užívania antibiotík?

V rámci cvičenia dochádza k mikrotrhlinám na svaloch. Ide o nekonečný kolobeh poškodzovania a opráv, ktorý riadi imunitný systém. Ten na ohlásenie problému používa zápal, ďalšie imunitné procesy zas vedú k uzdraveniu tkaniva. Súčasťou tohto prirodzeného liečivého procesu je aj zvýšená hladina hormónu kortizolu, ktorý pomáha zásobovať svaly energiou a pôsobí protizápalovo.

V tejto situácii si predstavme, že náš organizmus ochorie a musí bojovať s baktériami, ktoré kolonizujú každé slabé miesto. Nútime tak imunitný systém riešiť dva procesy – liečiť mikropoškodenia svalov a bojovať s útočiacimi patogénmi. Navyše kombinácia vyššej hladiny kortizolu a antibiotík zaťažuje fungovanie imunity ako takej. Preto platí, že ak nie sme profesionálni športovci, pod dohľadom trénera a lekára, tak počas užívania antibiotík radšej vôbec nešportujme.

Ak máme horúčku, taktiež by sme nemali vôbec cvičiť. Organizmus tým jasne ohlasuje prebiehajúce zápalové procesy, a je nezmyselné mu ešte pridávať cvičením.

Ak sme aktívni trénovaní športovci, môžeme vo výnimočných prípadoch, napríklad pred blížiacimi sa pretekmi, trénovať aj pod antibiotikami. Tréning ale musí mať znížené zaťaženie min. o 25 % a jeho priebeh treba vopred konzultovať s lekárom aj trénerom. Súčasne musíme rátať s fyzickými obmedzeniami, ktoré sú prirodzeným dôsledkom užívania antibiotík:

• zvýšená citlivosť na teplo a väčšie riziko dehydratácie,
• pomalšie tempo a rýchlejšia unaviteľnosť,
• závrate a žalúdočná nevoľnosť,
• problémy so šľachami.

Čo v prípade mierneho prechladnutia?

Ak sme len mierne prechladnutí a neužívame antibiotiká, môžeme absolvovať raz za čas kompenzačné cvičenie, strečing alebo ľahký beh. Určite sa ale vyhnime náročnejším aktivitám ako posilňovanie. Dôležité je počas takýchto ľahkých cvičení pozorovať reakciu organizmu. Jednoduchým pravidlom je, že ak sa po cvičení necítime lepšie ako pred ním, alebo sa nám ešte priťaží, tak treba až do vyliečenia úplne vysadiť aj ľahké cvičenie.

Čo nám hrozí, ak začneme cvičiť priskoro?

Okrem spomínanej zníženej výkonnosti nám hrozia aj vážnejšie komplikácie. Niektoré druhy bakteriálnej infekcie v kombinácii s liekmi a neprimeranou záťažou môžu viesť k vážnym zdravotným problémom až môžu skončiť komplikáciami, ochorením srdca, kĺbov a obličiek, prípadne rozvojom chronického únavového syndróm. U športovcov, ktorí začnú príliš skoro po chorobe s intenzívnym tréningom, sú časté aj problémy so šľachami.

Po akej dobe po užívaní antibiotík je vhodné začať cvičiť?

V prvom rade, keď už berieme antibiotiká, tak ich treba dobrať až do konca, aj keď sa už cítime dobre. To, že navonok ustúpili príznaky choroby ešte neznamená, že baktéria z organizmu úplne zmizla. Ak by sme vysadili predčasne antibiotiká a začali priskoro trénovať, choroba sa poľahky vráti ešte silnejšia. Navyše hrozí riziko vzniku rezistencie danej baktérie.

Po každej chorobe, bez ohľadu na užívanie antibiotík, treba začať zľahka. Cvičíme v miernej intenzite, ktorú len opatrne zvyšujeme. Prvý týždeň rekonvalescencie trénujme max. 30 % z bežného tréningového plánu. Na druhý týždeň pridajme ďalších 30 % aktivít. Až po viac ako 14 dňoch môžeme pomaly prejsť na bežný tréningový plán. Po závažnejších ochoreniach ako je chrípka alebo zápal pľúc, treba návrat do plného tempa rozdeliť aspoň na 3 týždne.