Čo robia s našim telom tropické horúčavy

Čo robia s našim telom tropické horúčavy

IMUNOBLOG / 03.08.2015

Globálne klimatické zmeny sprevádzajú čoraz dlhšie obdobia extrémneho tepla, a to aj v našom zemepisnom pásme. S tropickým teplom prichádzajú nielen netypické tropické choroby, ale aj nežiaduce zdravotné následky.

Ľudský organizmus sa za normálnych podmienok snaží udržať si teplotu v rozpätí 35,8 až 37 °C. Pre vyzlečeného človeka v pokojových podmienkach je ideálna teplota vzduchu asi 28 °C. Počas extrémnych vonkajších teplôt, a osobitne pri zvýšenom fyzickom zaťažení, teplota organizmu ale rýchlo stúpa. Nastupuje tzv. termoregulácia, pomocou potenia a dýchania, keď sa organizmus snaží udržať optimálnu telesnú teplotu.

Pokiaľ je človek vystavovaný teplu príliš dlho, organizmus potenie jednoducho „vypne“. Deje sa tak najmä pri súhre vysokej teploty a nadmernej vlhkosti, prípadne dehydratácii, ktoré sú kľúčovými faktormi pre rozvoj zdravotných komplikácií v dôsledku tepla. Potenie má v normálnom ovzduší chladiaci účinok na telo. Pri extrémnych teplotách a vysokej vlhkosti vzduchu ale stráca pot zmysel a po istej dobe dochádza k jeho „vypnutiu“.

Akonáhle sa potenie zastaví, vo veľmi krátkej dobe dochádza k tepelnému vyčerpaniu a úpalu. S rastom telesnej teploty sa rozvíjajú záporné vplyvy na mozog, centrálnu nervovú sústavu a obehový systém, čo vedie k zmätenosti, závratom a bolestiam hlavy. Aj keď sa nenachádzame vo vlhkom tropickom prostredí, prílišné teplo dokáže zhoršiť zdravotné problémy, najmä u starších či chronicky chorých ľudí a detí. Výsledkom je smutná štatistika hovoriaca o zvýšenom počte úmrtí spôsobených extrémnymi horúčavami. Len v USA majú každoročne na svedomí okolo 688 úmrtí.

Aké sú prvotné príznaky vyčerpania teplom?

K základným prejavom patria svalové kŕče a vyrážky z tepla, tzv. potničky. Základnou príčinou svalových kŕčov je nedostatok elektrolytov v svaloch v dôsledku dehydratácie a potenia. Najmä u detí sa zas objavujú potničky, tzv. miliaria rubra. Tieto asi 1 až 3 mm mierne bolestivé vyrážky najčastejšie nájdeme na tvári, vo vlasovej časti a na trupe. Spôsobené sú upchatím potných žliaz pre nadmerné teploty (teda napríklad aj pri vysokej horúčke). Kľúčové je tieto príznaky nepodceniť. Ak ich ignorujeme, nasledujú závažné príznaky úpalu vrátane straty vedomia.

Čo sa môže skrývať za sčervenenou pokožkou s vyrážkami Letné zranenia – ako sa im vyhnúť a ako ich liečiť

Kto je najrizikovejším z hľadiska reakcie na vysoké teploty?

Pozor pri tropických horúčavách by si mali dávať najmä starší obyvatelia miest, bez prístupu ku klimatizácii. Taktiež obézni ľudia, astmatici a ľudia užívajúci napr. diuretiká na krvný tlak alebo beta-blokátory, sú vystavení zvýšenému riziku. Samozrejme aj keď pracujeme v prostredí s trvalo zvýšenou teplotou, napríklad v kuchyni, mali by sme zbystriť pozornosť.

Prečo je úpal nebezpečný

Na rozdiel od tepelného vyčerpania v tropických podmienkach, možno úpal dostať bez problémov aj v našich zemepisných podmienkach. Ide o stav, vyvolaný dlhodobým vystavením sa priamemu slnečnému žiareniu. Úpal býva síce menej častý, ale je o to závažnejší. Život ohrozuje najmä tým, že negatívne pôsobí na viacero orgánov – mozog, srdce, pečeň, obličky aj pľúca.

Prevencia pred extrémnymi horúčavami

  • Umožnite vzduchu vo vašom byte či kancelárii cirkulovať pomocou ventilátorov. V chladnejších večerných hodinách otvorte okná a dosiahnite maximálny pohyb vzduchu. Po východe slnka naopak pozatvárajte všetky dvere a okná vrátane závesov alebo žalúzií.
  • Využite chladiaci efekt vody. Naplňte nádobu chladnou vodou a namočte si nachvíľu nohy. Na ramená a hlavu si zas prikladajte mokré uteráky a šatky. Prehriaty organizmus poteší aj chladná sprcha.
  • Smäd je prvou známkou dehydratácie. Preto musí byť samozrejmosťou dostatočné pitie nie príliš studenej nesladenej vody. Čím je vonku teplejšie, tým viac vody by ste mali vypiť. Nezabudnite aj na náhradu elektrolytov zajedaním malého množstva jedla s vodou.
  • Odstráňte nepotrebné zdroje tepla. Zbytočné zapnuté žiarovky, počítač a ďalšie elektrické zariadenia vytvárajú nadbytočné teplo. V tropických dňoch sa radšej vyhnite aj použitiu sporáka a doprajte si nevarené jedlo.
  • Pri vysokých vonkajších teplotách by alkoholické nápoje a kofeínové nápoje mali byť tabu, keďže vedú k rýchlejšej dehydratácii.
  • Horúci vzduch prirodzene stúpa smerom hore. Takže vrchné časti vášho domu budú teplejšie než prízemie. Suterén sa tak môže stať skvelým útočiskom pred poludňajšou horúčavou.
  • Nejedzte jedlá bohaté na bielkoviny, keďže ich trávenie zvyšuje tepelné zahriatie organizmu. Vhodnejšou je zelenina a ovocie, ktoré organizmus naopak „schladzujú“.
  • Nezabúdajme, že aj naše domáce zvieratá trpia zvýšenými teplotami. Doprajme im priloženie mokrého uteráka či chladnú sprchu a dostatok studenej vody na pitie.
Osem tipov, ako neochorieť pred dovolenkou

Odborné poradenství

  • prof. MUDr. Mgr. Miloš Jeseňák, PhD., MBA, Dott.Ric., MHA, FAAAAI

    klinický imunológ, alergológ, pediater

  • MUDr. Zuzana Rennerová, PhD., MBA

    klinický imunológ a alergológ

  • MUDr. Vladimír Flimer

    kožný lekár, dermatovenerológ